Turecký prezident Erdogan mal audienciu u pápeža Františka vo Vatikáne

nformovala o tom agentúra DPA s tým, že konverzácia dvojice sa počas 50-minútovej audiencie zameriavala predovšetkým na problematiku Blízkeho východu.

Audiencia Erdogana u pápeža Františka bola historická, pretože Erdogan je po 59 rokoch prvým tureckým prezidentom na návšteve vo Vatikáne. Pobyt tureckého lídra v svätom meste sprevádzajú prísne bezpečnostné opatrenia i protesty.

Na veľkej časti územia Ríma platí od nedele do pondelka večera zákaz demonštrácií a protestných zhromaždení. V súvislosti s tým v tejto časti mesta hliadkuje približne 3500 policajtov.

„Strany hovorili o situácii (v Turecku), podmienkach pre katolícku komunitu, snahe prijať mnoho utečencov a s tým spojených výziev,“ píše sa vo vyhlásení Vatikánu po skončení audiencie. „Pozornosť sa potom obrátila na situáciu na Blízkom východe, s osobitným odkazom na postavenie Jeruzalema, zdôrazňujúc potrebu podporovať mier a stabilitu v regióne prostredníctvom dialógu a rokovaní, rešpektujúc ľudské práva a medzinárodné právo.“

V článku pre nedeľné vydanie denníka La Stampa Erdogan povedal, že počas návštevy u pápeža bude za najväčšiu prioritu považovať Jeruzalem, pretože jeho štatút „je ústredným problémom pre moslimov i kresťanov, a obaja - pápež a ja - sme sa zaviazali chrániť status quo“.

V Ríme sa stovky kurdských aktivistov zišli na proteste s názvom „Erdogan nie je vítaný, Rím vás tu nechce“, ktorý sa konal v priestoroch mauzólea Castel Sant'Angelo neďaleko Vatikánu.

Demonštráciu rozohnali príslušníci poriadkovej polície po tom, ako sa aktivisti pokúsili vydať na nepovolený pochod. Policajti zadržali dve osoby, úrady teraz kontrolujú záznam z podujatia a pátrajú po ďalších podozrivých.

Pápež František a prezident Erdogan sa naposledy stretli v roku 2014 počas pápežovej návštevy Turecka.

Ako doplnila agentúra DPA, vzťahy Vatikánu s Ankarou sa dostali na bod mrazu v júni 2016.

Pápež František totiž v júni 2016 na začiatku svojej trojdňovej návštevy Arménska odsúdil hromadné vyvraždenie 1,5 milióna Arménov jednotkami osmanských Turkov z rokov 1915-16 a nazval to genocídou. Ide o termín, proti ktorému Turecko rozhodne namieta a dokonca aj uvedený počet obetí pokladá za prehnaný.