Automobilky ťahajú zvyšovanie platov v strednej Európe

Mzdy v českej Škoda Auto sú dvaapolkrát nižšie ako v sesterskej automobilke Audi, ktorá má podobnú ziskovosť na jedného zamestnanca, uviedol internetový portál českého denníka Hospodárske noviny. Maďarsko a Poľsko sa snažia na rast miezd cielene tlačiť. Česko by sa pred prijatím eura malo priblížiť mzdám v západnej Európe, myslí si guvernér ČNB Jiří Rusnok.

Štrajk v slovenskom Volkswagene sa môže stať míľnikom na ceste k vyšším príjmom v celej strednej Európe. V najväčšom slovenskom súkromnom podniku, ktorý má tiež jedny z najvyšších miezd v krajine, sa od utorka (20.6.) štrajkuje. Zamestnanci chcú dostať pridané 16 percent. Požiadavky a odhodlanie odborárov v slovenskom Volkswagene presahujú čokoľvek podobného v posledných rokoch a naznačujú nový trend: stredoeurópske štáty už nebudú môcť v budúcnosti toľko konkurovať lacnou pracovnou silou ako doteraz.

„Neprimerané navyšovanie platov je pre našu spoločnosť neprijateľné,“ reagoval šéf Volkswagenu Slovakia Ralf Sacht.

V Česku už odborári uvažujú o nasledovaní Slovákov. „Potrebná väčšina zamestnancov ale stále nemá toľko odvahy, aby si požadovala rast miezd tak radikálnym spôsobom,“ uviedol šéf odborárov v nošovickom Hyundai Patrik Fupšo. Vo firme nedávno uzavreli dvojročnú kolektívnu zmluvu. „Tá robotníkom ponúka rast príjmov o dvanásť percent,“ uviedol hovorca závodu Petr Vaněk.

O štrajku sa takmer každý rok hovorí aj v Škode Auto. Vedenie podniku sa ale nakoniec vždy dohodlo so zamestnancami na raste miezd. „V Škodovke vždy príde k politickému tlaku, že mzdy sa toľko zvyšovať nemôžu, pretože by firma príliš vyčnievala v regióne a komplikovala by podnikanie ďalším firmám,“ tvrdí Libor Dvořák, podpredseda odborového zväzu Kovo, ktorý sa kolektívneho vyjednávania v Škodovke v minulosti zúčastnil.

Štrajková vlna inšpirovaná Volkswagenom je zatiaľ málo pravdepodobná - väčšina automobiliek v Česku, na Slovensku, v Poľsku a v Maďarsku sa v posledných mesiacoch na raste miezd s odbormi už dohodla. Tému vyšších miezd však chcú riešiť čoraz častejšie politici. Predovšetkým tlačia na zahraničných investorov, ako je Volkswagen, aby viac peňazí, ktoré v regióne vzniknú, tu tiež zostalo - napríklad vo forme miezd.

V roku 2014 z Česka odtieklo 334,2 miliardy Kč (12,72 miliardy eur) a Česko je spoločne s Poľskom a Maďarskom medzi krajinami EÚ, odkiaľ v podobe dividend a ďalších platieb odchádza v pomere k HDP najviac peňazí.

Automobilky sú v strednej Európe najviditeľnejšou súčasťou modelu ekonomického rozvoja postaveného na lacnej a kvalifikovanej pracovnej sile. Aj preto štrajk Volkswagenu priťahuje pozornosť, hoci slovenský závod firmy rozhodne nie je najziskovejším v regióne. Obľúbeným argumentom pri zvyšovaní miezd - a to aj pri štrajku slovenského Volkswagenu - je „približovanie sa západnej Európe“. Priepasť medzi úrovňou cien a príjmov je podľa guvernéra ČNB Jiřího Rusnoka dôvodom pre odloženie prijatia eura. Teraz je podľa neho ideálne obdobie priblížiť sa mzdovej úrovni eurozóny. „Zatiaľ čo v západnej Európe mzdy prakticky nerastú, v ČR rastú o päť percent,“ povedal Rusnok.

Podľa ekonómov je model ekonomiky založený na nízkej cene za kvalifikovanú prácu neudržateľný. „Matematicky vzaté, keby mzdy rástli o dve percentá rýchlejšie v Česku než v Nemecku, rozdiel v príjmoch by sa zmazal za 35 rokov. Pri päťpercentnej úrovni už za 15 rokov,“ hovorí ekonóm Petr Teplý z Vysokej školy ekonomickej.