Ovzdušie na Slovensku je znečistené, chýba podpora pre domácnosti

Napriek tomu, že väčšinu znečisťujúcich látok produkujú domácnosti, podľa vládnych analytikov sa výdavky na ochranu ovzdušia a zmenu klímy využívali najmä pre priemysel. Ukázala to revízia výdavkov na životné prostredie, ktorá je súčasťou vládneho projektu Hodnota za peniaze.

„Slovensko v európskom porovnaní vykazuje vysoké hodnoty prachových častíc PM10 a PM2,5, pričom tieto majú zásadný negatívny vplyv na zdravie človeka. V rámci EÚ sme krajinou s tretím najvyšším podielom obyvateľstva vystaveného nadmerným koncentráciám PM2,5, ktorý sa oproti celoeurópskemu priemeru zmenšuje iba polovičným tempom,“ konštatuje sa v priebežnej správe z revízie.

Na tvorbe tuhých znečisťujúcich látok sa približne z 80 percent podieľa sektor domácností, obchodu a inštitúcií. „Hlavnými príčinami sú vysoký podiel tuhých palív, vrátane biomasy, používaných v domácnostiach a využívanie menej kvalitných spaľovacích motorov v osobnej doprave. Napriek tomu z prehľadu čerpania financií vidieť, že dominantne sú podporované projekty veľkých žiadateľov s individuálnym vysokým objemom vypúšťaných látok,“ píše sa v priebežnej správe.

Domácnosti podľa analytikov nie sú ekonomicky motivované k zmene správania a prechodu na čistejšie palivá. „Kúrenie drevom je ekonomicky najvýhodnejšie, no nie vždy najšetrnejšie k životnému prostrediu,“ pripomínajú. Kúrenie drevom je emisne najnáročnejšie, čo sa v kombinácii so spaľovaním v zastaraných kotloch nepriaznivo odráža na kvalite ovzdušia. Dôkazom majú byť tohtoročné smogové situácie. Najvyšší počet domácností v rámci rodinných domov vykurujúcich tuhým palivom sa nachádza v okresoch Rimavská Sobota, Čadca a Tvrdošín, naopak, najmenej je ich na západnom Slovensku.

Na ochranu ovzdušia sa od roku 2010 preinvestovalo 293 miliónov eur, väčšinou išlo o eurofondy. Doterajšie výdavky boli zamerané primárne na redukciu emisií z priemyslu, ktorá nemá podľa analytikov priamočiary vplyv na kvalitu ovzdušia. Do konca júna by teraz mali navrhnúť opatrenia, ktoré by priniesli efektívnejšie využívanie peňazí. Spomínajú napríklad zvýšenie a rozšírenie environmentálnych daní, prípadne obmedzenie existujúcich výnimiek tak, aby ľudia boli motivovaní využívať energiu efektívnejšie.