Hĺbková stimulácia mozgu môže výrazne znížiť počet epileptických záchvatov

Toto ochorenie celosvetovo postihuje viac ako 50 miliónov ľudí. Na Slovensku trpí aktívnou formou epilepsie, ktorá vyžaduje liečbu, takmer 60.000 ľudí, z toho asi 8000 detí. Záchvaty, ktoré často prichádzajú nečakane, sú pre pacientov nielen zdravotným, ale i spoločenským problémom. A tak hĺbková stimulácia mozgu, ktorá dokáže významne znížiť počet i priebeh epileptických záchvatov, je pre pacientov s epilepsiou novou nádejou, konštatovali dnes odborníci na stretnutí s novinármi v Bratislave.

„Prvé pokusy liečiť epilepsiu hlbokou mozgovou stimuláciou sa datujú do polovice 20. storočia. Na Neurochirurgickej klinike Lekárskej fakulty Univerzity Komenského (LF UK) v Bratislave sa na liečbu epilepsie používala už pred 40 rokmi. Limitujúcim faktorom však bolo technické zariadenie. Neurostimulátory a najmä hĺbkové mozgové elektródy nedovoľovali dosiahnuť požadovaný klinický efekt, preto sa po niekoľkých rokoch od tejto liečby upustilo. Súčasné terapeutické aktivity sú teda renesanciou hĺbkovej mozgovej stimulácie na Neurochirurgickej klinike LF UK a v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) u pacientov s medikamentózne nezvládnuteľnou epilepsiou,“ povedal prednosta Neurochirurgickej kliniky LF UK a UNB Juraj Šteňo.

Hĺbková stimulácia mozgu pozostáva z chirurgicky implantovaného neurostimulátora (prístroj podobný kardiostimulátoru) a elektród zavedených priamo do mozgu. Neurostimulátor vysiela elektrické impulzy, ktoré prostredníctvom zavedených elektród zabezpečujú precízne riadenú elektrickú stimuláciu presne zacielenej oblasti v mozgu, tzv. predné jadro thalamu. Thalamus, považovaný za ústrednú prepojovaciu stanicu v mozgu, má silné napojenie na tie časti mozgu, v ktorých vznikajú epileptické záchvaty, vysvetlil Šteňo.

Epileptologička Gabriela Timárová konštatovala, že vďaka cielenej medikamentóznej liečbe asi dve tretiny pacientov s epilepsiou nemajú žiadne alebo len minimálne záchvaty. Lieky proti epilepsii však nedokážu navodiť stav bez záchvatov u všetkých pacientov a navyše u niektorých sa prejavujú vedľajšie účinky liekov a nemôžu ich užívať. A tu veľmi pomáha hĺbková stimulácia mozgu.

Ako uviedla Timárová, klinické dáta a príklady zo sveta ukazujú, že polovica pacientov využívajúca hĺbkovú stimuláciu mozgu na liečbu epilepsie uvádza počas prvého roka zníženie počtu záchvatov minimálne o 41 percent a v nasledujúcom roku až o 56 percent, teda viac ako o polovicu a zároveň uvádzajú aj zníženie výskytu najťažších záchvatov. Dobré výsledky potvrdzuje aj prvá pacientka s epilepsiou na Slovensku, ktorá podstúpila pred šiestimi mesiacmi hĺbkovú stimuláciu mozgu. Patrícia uvádza až 90-percentné zníženie počtu záchvatov.

Neurochirurg Michal Kľoc zdôraznil, že pri zavádzaní elektród do mozgu sa využíva najmodernejšie technické vybavenie. Implantácia sa realizuje v celkovej anestéze. Umiestnenie elektród do mozgu je vopred vypočítané pomocou špeciálneho softvéru na základe údajov z magnetickej rezonancie. Zavedenie elektród je maximálne presné a bezpečné. Po zavedení elektród nasleduje implantácia neurostimulátora (generátora elektrických impulzov) pod kľúčnu kosť a jeho prepojenie s elektródami. Implantácia trvá štyri až päť hodín. Po operácii sa nastavia parametre stimulácie. Každý pacient má tzv. pacientsky ovládač, prostredníctvom ktorého môže stimuláciu kedykoľvek zapnúť a vypnúť, kontrolovať stav stimulátora a upravovať naprogramované parametre stimulácie v medziach nastavených lekárom, vysvetlil neurochirurg Kľoc. Ako dodal, terapia hĺbkovej stimulácie je okrem liečby epilepsie využiteľná aj na liečbu Parkinsonovej choroby a niektorých iných ochorení.