O oddlženie je možné žiadať len raz za desať rokov

Od roku 2006 celkovo zbankrotovalo už 2920 obyvateľov Slovenskej republiky. - Podľa Jany Markovej, hlavnej analytičky CRIF – Slovak Credit Bureau, vzhľadom na to, že 1. marca nadobudne účinnosť novelizácia konkurzného zákona, vďaka ktorej sa osobný bankrot na Slovensku stane pre dlžníkov dostupnejší, v roku 2017 možno očakávať ich vyšší počet.

Ako uviedol pre TASR Radovan Pala, partner advokátskej kancelárie Taylor Wessing, osobný bankrot je možné odporúčať najmä dlžníkom, ktorí spadli do dlhovej pasce, čiže miesto toho, aby boli schopní svoje dlhy postupne splácať, sa tieto zvyšujú. Ide aj o takých dlžníkov, ktorí čelia dlhodobým exekúciám a už nedisponujú žiadnym významnejším majetkom. Podľa novej úpravy je osobný bankrot prístupný aj dlžníkom, ktorí majú len minimálny alebo žiaden majetok. V takom prípade prebehne oddlženie formou konkurzu. Naproti tomu dlžníci, ktorí ešte majetok majú, môžu využiť možnosť oddlženia formou splátkového kalendára.

Na oddlženie musí dlžník spĺňať zákonom stanovené podmienky, a to, že má minimálne dvoch veriteľov a dva peňažné záväzky aspoň 30 dní po lehote splatnosti, čiže je platobne neschopný a už je na neho vedená exekúcia. V prípade, ak dlžník ešte nejaký majetok má a vie sa dohodnúť s veriteľmi na splácaní svojich záväzkov (prípadne na odklade alebo znížení splátok), nemusí ísť nevyhnutne do procesu oddlženia. Avšak v prípade, ak dosiahnutie dohody nie je možné, môže využiť oddlženie formou splátkového kalendára. Vtedy splátkový kalendár určuje súd a veritelia musia podľa neho postupovať. „V zásade je teda možné odporučiť využitie inštitútu oddlženia pre dlžníkov, ktorí sú zacyklení v dlhoch a nemajú žiaden alebo len nepatrný majetok, alebo v prípade dlžníkov, ktorí majú príjmy, ktoré nestačia na splácanie dlhov a nevedia sa dohodnúť s veriteľmi na splácaní svojich záväzkov mimo rámca oddlženia. Po nadobudnutí účinnosti novely je však možné rátať aj s tým, že veritelia budú prístupnejší dohodnúť sa aj mimo rámca procesu oddlženia. Odporúčania sa však nedajú zovšeobecniť, vždy je potrebné posudzovať konkrétny prípad, možnosti dlžníka, ako aj druh a výšku jeho záväzkov.“ zdôrazňuje Pala.

Podľa novej úpravy musí byť dlžník pri podaní návrhu až do ustanovenia správcu, zastúpený Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci, t. j. dlžník sa už pri podaní návrhu môže poradiť s právnikom a vyhodnotiť svoje možnosti. Keďže o oddlženie je možné žiadať len jedenkrát za desať rokov, neodporúča sa využiť tento inštitút takým dlžníkom, ktorí zo subjektívnych dôvodov napríklad rozličné závislosti, nie sú pripravení na „reštart“.

„Je potrebné vziať do úvahy najmä to, že oddlženie je možné využiť iba raz za desať rokov. Z tohto dôvodu je potrebné si rozmyslieť, či sa vydať touto cestou alebo hľadať iné alternatívy úhrady dlhov (napr. dohodou s veriteľmi, prehodnotením výdavkov, zlepšením platobnej disciplíny). Zároveň by mal dlžník byť uzrozumený s tým, že sa oddlženie netýka úplne všetkých dlhov. Pohľadávky ako sú napr. vyživovacia povinnosť na dieťa či zodpovednosť za úmyselne spôsobenú škodu alebo škodu na zdraví, nie sú dotknuté oddlžením.“ radí Pala.

Ako ďalej uvádza, odporúčania ďalšieho postupu závisia predovšetkým od toho, aké sú majetkové pomery dlžníka a aká je výška a druh jeho dlhov. Ak je možné dohodnúť sa s veriteľmi napr. na splátkach, resp. na znížení splátok alebo ich dočasnom odložení, pričom by tento postup vyriešil situáciu dlžníka, nemusí ísť hneď do procesu oddlženia. Pokiaľ dlžník nemá žiadny alebo minimálny majetok a vysoké dlhy, určite je pre neho oddlženie riešením. Následne si však musí dávať pozor, aby opäť do dlhovej pasce nespadol, a to najmä v prípadoch, kedy dlhy vznikli zlou platobnou disciplínou dlžníka.