VIDEO: Zomrel izraelský exprezident Peres, nositeľ Nobelovej ceny
- 9:25 28.09.2016
- Jeruzalem
Na večnosť odišiel jeden z najobdivovanejších symbolov krajiny a posledné živé spojivo so zakladateľmi štátu. Jeho posledným aktom darovania sa druhým bolo želanie, aby transplantovali jeho rohovky.
Vo veku 93 rokov zomrel po ťažkej chorobe bývalý izraelský prezident a nositeľ Nobelovej ceny za mier Šimon Peres. Informovala o tom dnes spravodajská stanica BBC.
Peresa 13. septembra postihla silná mŕtvica s krvácaním do mozgu. Lekári ho uviedli do kómy a napojili na umelé dýchanie. Spočiatku pozorovali zlepšenie zdravotného stavu a pokúšali sa dokonca prebrať ho postupne k plnému vedomiu. Jeho stav sa napokon náhle zhoršil a skonal.
Jeho úmrtie potvrdil aj jeho syn Chemi pre novinárov, ktorí sa ráno zišli pred nemocnicou. "Dnes sme sa s hlbokým žiaľom rozlúčili s naším milovaným otcom, deviatym prezidentom Izraela. Zanechal nám odkaz, ktorý znie pozerať sa vždy do budúcnosti. Je pre nás cťou, že sme boli jeho blízkou rodinou, dnes však cítime, že celý izraelský národ, ako aj svetové spoločenstvo s nami zdieľa túto stratu," uviedol Chemi Peres.
Telesné pozostatky Peresa budú vystavené vo štvrtok v budove Knesetu (izraelského parlamentu) v jeruzalemskej štvrti Givat Ram. Štátny pohreb sa uskutoční v tom istom meste v piatok, informuje agentúra DPA.
Smútočné stanovisko vydal v tejto súvislosti aj úradujúci izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Vyhlásil tiež, že jeho kabinet sa dnes zíde na mimoriadnom zasadnutí o 10.00 h miestneho času (09.00 h SELČ), následne budú oznámené detaily týkajúce sa štátneho pohrebu.
Jeho posledným želaním bolo darovať očné rohovky na transplantáciu
Peres sa po svojej smrti stal darcom, keďže ešte za života súhlasil s poskytnutím svojich očných rohoviek na transplantáciu. Potvrdil to dnes jeho osobný lekár a súčasne aj zať Rafi Walden, ktorý uviedol, že 93-ročný Peres sa až do nedávnej mozgovej príhody tešil dobrému zdraviu.
Walden sa okrem toho pred novinármi vyjadril, že Peres pred smrťou netrpel. "Jeho život sa skončil náhle v čase, keď stále pracoval pre svoju veľkú vášeň - posilnenie štátu a boj za mier. Jeho odkaz tu s nami zostáva," uviedol Walden.
Walden ocenil prácu lekárov v Šebovom zdravotnom stredisku pri Tel Avive, ktorí bojovali za Peresov život a "urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby netrpel a zomrel dôstojne".
Lekár dodal, že v súlade s Peresovým želaním, ktoré vyslovil ešte za života, rodina po jeho smrti súhlasila s darovaním rohoviek jeho očí na transplantáciu. Walden to označil za Peresov posledný "akt darovania sa druhým".
Pápež František sa rozpráva s izraelským prezidentom Šimonom Peresom počas oficiálneho privítania po príchode na letisko Tel Avive, Izrael, 25. mája 2014. Foto: TASR/AP
Izraelské školy dnes začali vyučovanie hodinou venovanou životu a dielu zosnulého štátnika. Rezort školstva pripravil náučný program pre všetky vekové skupiny.
Exprezident a laureát Nobelovej ceny za mier z roku 1994 bol dlhodobo rešpektovanou osobnosťou izraelskej politiky, jedným z najobdivovanejších symbolov krajiny a posledným živým spojivom so zakladateľmi štátu.
Počas 70 rokov trvajúcej kariéry zastával prakticky všetky vysoké politické funkcie, pôsobil trikrát na poste premiéra a dlhší čas riadil i rezorty zahraničných vecí, obrany a financií.
Jeho povesť mierotvorcu bola poškodená zlyhaním mierových dohôd medzi izraelskou vládou a Palestínčanmi, podporou výstavby židovských osád v Predjordánsku, ako aj masakrom v libanonskej osade Káná, kde bolo v roku 1996 počas bojov medzi izraelskou armádou a hnutím Hizballáh zabitých 106 civilistov a 116 utrpelo zranenia.
Úrad izraelského prezidenta opustil v roku 2014 po ukončení sedemročného funkčného obdobia.
Reakcie svetových lídrov na smutnú správu
Americký prezident Barack Obama a prvá dáma USA Michelle Obamová si budú Peresa pamätať ako "svojho drahého priateľa" a "samotnú podstatu Izraela", uviedol Biely dom vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra DPA.
"Existuje len málo ľudí na tomto svete, ktorí zmenili beh ľudských dejín, a to nielen svojou úlohou v ľudských udalostiach, ale preto, že rozširujú našu morálnu predstavivosť a nútia nás očakávať viac od seba. Môj priateľ Šimon bol jedným z týchto ľudí," citoval Obamu Biely dom. Americký prezident taktiež povedal, že Peres sa nikdy nevzdal možnosti mieru medzi Izraelčanmi, Palestínčanmi a susedmi Izraela.
Na archívnej snímke americký prezident Barack Obama (vpravo) a izrealský prezident Šimon Peres Foto: TASR/AP
"Úmrtím Šimona Peresa stratil Izrael vodcu, ktorý až do svojho posledného dňa na zemi bojoval za jeho bezpečnosť, prosperitu a neobmedzené možnosti. Blízky východ stratil horlivého obhajcu mieru a uzmierovania," uviedli vo vyhlásení americká prezidentská kandidátka Hillary Clintonová a jej manžel Bill Clinton, bývalý šéf Bieleho domu. Manželia označili Peresa za "génia s veľkým srdcom, ktorý svoje nadanie využíval na to, aby videl budúcnosť v zmierovaní, nie v konflikte, a v ekonomickom a sociálnom posilňovaní, a nie v hneve a frustrácii".
Líder Strany práce Jicchak Herzog, ktorej bol Peres členom, uviedol, že Peres "bol jedným z najväčších lídrov, akých kedy Izrael mal". "Bol učiteľom, priateľom a veľkým lídrom, na ktorého budú dejiny Izraela vždy pamätať," dodal Herzog.
"Šimon Peres bol predovšetkým mužom mieru. Jeho milovaným a izraelskému ľudu vyjadrujem svoju najhlbšiu sústrasť," reagoval kanadský premiér Justin Trudeau.
Peresa 13. septembra postihla silná mŕtvica s krvácaním do mozgu. Lekári ho uviedli do kómy a napojili na umelé dýchanie. Spočiatku pozorovali zlepšenie zdravotného stavu a pokúšali sa dokonca prebrať ho postupne k plnému vedomiu. Jeho stav sa napokon náhle zhoršil a skonal.
Jeho úmrtie potvrdil aj jeho syn Chemi pre novinárov, ktorí sa ráno zišli pred nemocnicou. "Dnes sme sa s hlbokým žiaľom rozlúčili s naším milovaným otcom, deviatym prezidentom Izraela. Zanechal nám odkaz, ktorý znie pozerať sa vždy do budúcnosti. Je pre nás cťou, že sme boli jeho blízkou rodinou, dnes však cítime, že celý izraelský národ, ako aj svetové spoločenstvo s nami zdieľa túto stratu," uviedol Chemi Peres.
Telesné pozostatky Peresa budú vystavené vo štvrtok v budove Knesetu (izraelského parlamentu) v jeruzalemskej štvrti Givat Ram. Štátny pohreb sa uskutoční v tom istom meste v piatok, informuje agentúra DPA.
Smútočné stanovisko vydal v tejto súvislosti aj úradujúci izraelský premiér Benjamin Netanjahu. Vyhlásil tiež, že jeho kabinet sa dnes zíde na mimoriadnom zasadnutí o 10.00 h miestneho času (09.00 h SELČ), následne budú oznámené detaily týkajúce sa štátneho pohrebu.
Jeho posledným želaním bolo darovať očné rohovky na transplantáciu
Peres sa po svojej smrti stal darcom, keďže ešte za života súhlasil s poskytnutím svojich očných rohoviek na transplantáciu. Potvrdil to dnes jeho osobný lekár a súčasne aj zať Rafi Walden, ktorý uviedol, že 93-ročný Peres sa až do nedávnej mozgovej príhody tešil dobrému zdraviu.
Walden sa okrem toho pred novinármi vyjadril, že Peres pred smrťou netrpel. "Jeho život sa skončil náhle v čase, keď stále pracoval pre svoju veľkú vášeň - posilnenie štátu a boj za mier. Jeho odkaz tu s nami zostáva," uviedol Walden.
Walden ocenil prácu lekárov v Šebovom zdravotnom stredisku pri Tel Avive, ktorí bojovali za Peresov život a "urobili všetko, čo bolo v ich silách, aby netrpel a zomrel dôstojne".
Lekár dodal, že v súlade s Peresovým želaním, ktoré vyslovil ešte za života, rodina po jeho smrti súhlasila s darovaním rohoviek jeho očí na transplantáciu. Walden to označil za Peresov posledný "akt darovania sa druhým".
Pápež František sa rozpráva s izraelským prezidentom Šimonom Peresom počas oficiálneho privítania po príchode na letisko Tel Avive, Izrael, 25. mája 2014. Foto: TASR/APIzraelské školy dnes začali vyučovanie hodinou venovanou životu a dielu zosnulého štátnika. Rezort školstva pripravil náučný program pre všetky vekové skupiny.
Exprezident a laureát Nobelovej ceny za mier z roku 1994 bol dlhodobo rešpektovanou osobnosťou izraelskej politiky, jedným z najobdivovanejších symbolov krajiny a posledným živým spojivom so zakladateľmi štátu.
Počas 70 rokov trvajúcej kariéry zastával prakticky všetky vysoké politické funkcie, pôsobil trikrát na poste premiéra a dlhší čas riadil i rezorty zahraničných vecí, obrany a financií.
Jeho povesť mierotvorcu bola poškodená zlyhaním mierových dohôd medzi izraelskou vládou a Palestínčanmi, podporou výstavby židovských osád v Predjordánsku, ako aj masakrom v libanonskej osade Káná, kde bolo v roku 1996 počas bojov medzi izraelskou armádou a hnutím Hizballáh zabitých 106 civilistov a 116 utrpelo zranenia.
Úrad izraelského prezidenta opustil v roku 2014 po ukončení sedemročného funkčného obdobia.
Reakcie svetových lídrov na smutnú správu
Americký prezident Barack Obama a prvá dáma USA Michelle Obamová si budú Peresa pamätať ako "svojho drahého priateľa" a "samotnú podstatu Izraela", uviedol Biely dom vo vyhlásení, z ktorého citovala agentúra DPA.
"Existuje len málo ľudí na tomto svete, ktorí zmenili beh ľudských dejín, a to nielen svojou úlohou v ľudských udalostiach, ale preto, že rozširujú našu morálnu predstavivosť a nútia nás očakávať viac od seba. Môj priateľ Šimon bol jedným z týchto ľudí," citoval Obamu Biely dom. Americký prezident taktiež povedal, že Peres sa nikdy nevzdal možnosti mieru medzi Izraelčanmi, Palestínčanmi a susedmi Izraela.
Na archívnej snímke americký prezident Barack Obama (vpravo) a izrealský prezident Šimon Peres Foto: TASR/AP"Úmrtím Šimona Peresa stratil Izrael vodcu, ktorý až do svojho posledného dňa na zemi bojoval za jeho bezpečnosť, prosperitu a neobmedzené možnosti. Blízky východ stratil horlivého obhajcu mieru a uzmierovania," uviedli vo vyhlásení americká prezidentská kandidátka Hillary Clintonová a jej manžel Bill Clinton, bývalý šéf Bieleho domu. Manželia označili Peresa za "génia s veľkým srdcom, ktorý svoje nadanie využíval na to, aby videl budúcnosť v zmierovaní, nie v konflikte, a v ekonomickom a sociálnom posilňovaní, a nie v hneve a frustrácii".
Líder Strany práce Jicchak Herzog, ktorej bol Peres členom, uviedol, že Peres "bol jedným z najväčších lídrov, akých kedy Izrael mal". "Bol učiteľom, priateľom a veľkým lídrom, na ktorého budú dejiny Izraela vždy pamätať," dodal Herzog.
"Šimon Peres bol predovšetkým mužom mieru. Jeho milovaným a izraelskému ľudu vyjadrujem svoju najhlbšiu sústrasť," reagoval kanadský premiér Justin Trudeau.
Profil Šimona Peresa
Po šiestich desaťročiach v politike dosiahol Šimon Peres konečne svoje prvé volebné víťazstvo, keď ho izraelský parlament zvolil 13. júna 2007 za prezidenta na sedemročné obdobie. Inaugurácia sa uskutočnila 15. júla. Pri oznámení kandidatúry vtedy 83-ročný dovtedajší vicepremiér stúpencom povedal, že môže ísť o jeho "poslednú príležitosť slúžiť krajine".
Šimon Peres sa narodil 2. augusta 1923 v poľskom Wolozyni (dnes Bielorusko) ako Szymon Perski, no už v roku 1934 sa s rodinou presťahoval do Tel Avivu na Britmi kontrolovanom území Palestíny. Pred založením Izraela počas vojny v roku 1948 bol veliteľom námorných síl nového štátu.
Peres, popredný spolupracovník prvého izraelského premiéra Davida Bena-Guriona, sa stal sám politikom v roku 1959, keď ho zvolili do parlamentu. Vo vláde pôsobil na všetkých hlavných postoch - bol ministrom obrany, financií a zahraničných vecí. Trikrát zastával funkciu premiéra, aj keď ju nikdy priamo nezískal vo voľbách.
Ako minister obrany koncom 50. rokov Peres dosiahol tajnú dohodu s Francúzskom o spustení izraelského jadrového programu, ktorý židovský štát údajne využil na výrobu atómových zbraní, čo Izrael nikdy nepriznal ani nepoprel.
Peres sa dostal po prvý raz na čelo vlády v roku 1977 ako úradujúci premiér po rezignácii Jicchaka Rabina. Predsedom vlády bol znova v rokoch 1984-1986 a neskôr po zavraždení Rabina v roku 1995. O sedem mesiacov neskôr však prekvapivo prehral volebný súboj s lídrom strany Likud Benjaminom Netanjahuom.
Takmer celú politickú kariéru bol Peres členom Strany práce, ktorú viedol do víťazstva Rabina v straníckych voľbách predsedu v roku 1992. V Rabinovej vláde bol následne šéfom diplomacie. V roku 1993 Peres vyjednal spolu s premiérom Rabinom mierové dohody z Osla s Organizáciou za oslobodenie Palestíny (OOP) Jásira Arafata, začo všetci traja dostali v roku 1994 Nobelovu cenu za mier.
Od roku 1997 Peres pôsobil vo vláde premiéra Ehuda Baraka. V roku 2000 kandidoval na funkciu prezidenta, no porazil ho politik Likudu Moše Kacav. V roku 2003 sa Peres stal členom vlády Ariela Šarona ako vicepremiér a minister zahraničných vecí.
V júni 2003 Peres opätovne prevzal vedenie Strany práce, ktorú však opustil v roku 2005 po tom, ako vo voľbách predsedu prehral s Amirom Perecom. Peres pomáhal zakladať novú centristickú stranu Kadima spoločne s dlhoročným priateľom a politickým rivalom Arielom Šaronom a jeho nástupcom, súčasným premiérom Ehudom Olmertom.
Zvolenie Peresa za prezidenta je okrem jeho osobného úspechu vnímané ako príležitosť obnoviť vážnosť tohto úradu, ktorú poškodili obvinenia voči Mošemu Kacavovi zo znásilnenia a sexuálneho obťažovania viacerých žien. Hoci prezident má prevažne reprezentatívnu funkciu, bol považovaný za akýsi morálny kompas krajiny.
Počas návštevy Veľkej Británie mu 20. novembra 2008 kráľovná Alžbeta II. udelila čestný rytiersky titul a bol vymenovaný za čestného člena Rádu sv. Michala a Juraja. Rád založili v roku 1818. Tituly členov radu udeľujú vysokým britským predstaviteľom alebo ľuďom, ktorí vykonajú dôležité nevojenské služby v zahraničí. Pre cudzincov je určená čestná verzia tohto ocenenia.
Prezident USA Barack Obama 13. júna 2012 dodatočne odovzdal Medailu slobody Peresovi, ktorého označil za podstatu Izraela. Na podujatí v Bielom dome Obama povedal, že Peres pozná potrebu sily, tiež však chápe, že bezpečnosť krajiny závisí od čestnosti jej činov.
Šimon Peres bol ženatý s manželkou Sonjou, s ktorou má dvoch synov a dcéru. Sonja Peresová 20. januára 2011 zomrela v Tel Avive vo veku 87 rokov.
Po šiestich desaťročiach v politike dosiahol Šimon Peres konečne svoje prvé volebné víťazstvo, keď ho izraelský parlament zvolil 13. júna 2007 za prezidenta na sedemročné obdobie. Inaugurácia sa uskutočnila 15. júla. Pri oznámení kandidatúry vtedy 83-ročný dovtedajší vicepremiér stúpencom povedal, že môže ísť o jeho "poslednú príležitosť slúžiť krajine".
Šimon Peres sa narodil 2. augusta 1923 v poľskom Wolozyni (dnes Bielorusko) ako Szymon Perski, no už v roku 1934 sa s rodinou presťahoval do Tel Avivu na Britmi kontrolovanom území Palestíny. Pred založením Izraela počas vojny v roku 1948 bol veliteľom námorných síl nového štátu.
Peres, popredný spolupracovník prvého izraelského premiéra Davida Bena-Guriona, sa stal sám politikom v roku 1959, keď ho zvolili do parlamentu. Vo vláde pôsobil na všetkých hlavných postoch - bol ministrom obrany, financií a zahraničných vecí. Trikrát zastával funkciu premiéra, aj keď ju nikdy priamo nezískal vo voľbách.
Ako minister obrany koncom 50. rokov Peres dosiahol tajnú dohodu s Francúzskom o spustení izraelského jadrového programu, ktorý židovský štát údajne využil na výrobu atómových zbraní, čo Izrael nikdy nepriznal ani nepoprel.
Peres sa dostal po prvý raz na čelo vlády v roku 1977 ako úradujúci premiér po rezignácii Jicchaka Rabina. Predsedom vlády bol znova v rokoch 1984-1986 a neskôr po zavraždení Rabina v roku 1995. O sedem mesiacov neskôr však prekvapivo prehral volebný súboj s lídrom strany Likud Benjaminom Netanjahuom.
Takmer celú politickú kariéru bol Peres členom Strany práce, ktorú viedol do víťazstva Rabina v straníckych voľbách predsedu v roku 1992. V Rabinovej vláde bol následne šéfom diplomacie. V roku 1993 Peres vyjednal spolu s premiérom Rabinom mierové dohody z Osla s Organizáciou za oslobodenie Palestíny (OOP) Jásira Arafata, začo všetci traja dostali v roku 1994 Nobelovu cenu za mier.
Od roku 1997 Peres pôsobil vo vláde premiéra Ehuda Baraka. V roku 2000 kandidoval na funkciu prezidenta, no porazil ho politik Likudu Moše Kacav. V roku 2003 sa Peres stal členom vlády Ariela Šarona ako vicepremiér a minister zahraničných vecí.
V júni 2003 Peres opätovne prevzal vedenie Strany práce, ktorú však opustil v roku 2005 po tom, ako vo voľbách predsedu prehral s Amirom Perecom. Peres pomáhal zakladať novú centristickú stranu Kadima spoločne s dlhoročným priateľom a politickým rivalom Arielom Šaronom a jeho nástupcom, súčasným premiérom Ehudom Olmertom.
Zvolenie Peresa za prezidenta je okrem jeho osobného úspechu vnímané ako príležitosť obnoviť vážnosť tohto úradu, ktorú poškodili obvinenia voči Mošemu Kacavovi zo znásilnenia a sexuálneho obťažovania viacerých žien. Hoci prezident má prevažne reprezentatívnu funkciu, bol považovaný za akýsi morálny kompas krajiny.
Počas návštevy Veľkej Británie mu 20. novembra 2008 kráľovná Alžbeta II. udelila čestný rytiersky titul a bol vymenovaný za čestného člena Rádu sv. Michala a Juraja. Rád založili v roku 1818. Tituly členov radu udeľujú vysokým britským predstaviteľom alebo ľuďom, ktorí vykonajú dôležité nevojenské služby v zahraničí. Pre cudzincov je určená čestná verzia tohto ocenenia.
Prezident USA Barack Obama 13. júna 2012 dodatočne odovzdal Medailu slobody Peresovi, ktorého označil za podstatu Izraela. Na podujatí v Bielom dome Obama povedal, že Peres pozná potrebu sily, tiež však chápe, že bezpečnosť krajiny závisí od čestnosti jej činov.
Šimon Peres bol ženatý s manželkou Sonjou, s ktorou má dvoch synov a dcéru. Sonja Peresová 20. januára 2011 zomrela v Tel Avive vo veku 87 rokov.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál TASR, Foto: TASR
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Šéf britskej diplomacie Cameron sa v Kyjeve stretol so Zelenským
DNES - 6:34Zahraničné
Cameron navštívil Kyjev po tom, čo britský premiér Rishi Sunak minulý týždeň ohlásil ďalšiu vojenskú pomoc Ukrajine v hodnote 617 miliónov eur.
Trump: Výsledky volieb uznám, len ak budú čestné
DNES - 6:30Zahraničné
Bývalý americký prezident Donald Trump odmietol prisľúbiť, že v prípade porážky v novembrových prezidentských voľbách uzná ich výsledok.
Na univerzite UCLA zadržali najmenej 200 propalestínskych demonštrantov
VČERA - 22:07Zahraničné
Prinajmenšom 200 propalestínskych demonštrantov zadržala vo štvrtok polícia v areáli Kalifornskej univerzity v Los Angeles.
NATO: Spojencov znepokojujú hybridné útoky Ruska, ktoré zasiahli okrem iných aj Česko
VČERA - 22:05Zahraničné
Členovia Severoatlantickej aliancie sú hlboko znepokojení nedávnymi hybridnými útokmi pripisovanými Rusku, ktoré zasiahli predovšetkým Britániu, Česko, Estónsko, Nemecko, Litvu, Lotyšsko a Poľsko.
OSN: Obnova zbombardovaných domov v Pásme Gazy môže trvať 80 rokov
VČERA - 18:56Zahraničné
Obnova domov v Pásme Gazy by sa podľa správy Organizácie spojených národov (OSN) zverejnenej vo štvrtok mohla predĺžiť až do nasledujúceho storočia, informuje agentúra Reuters.
Vosveteit.sk
