Výbor Európskeho parlamentu pre ústavné veci čakajú citlivé otázky

Očakávania, ktoré má Európa od nadchádzajúceho neformálneho summitu EÚ v Bratislave, a priority slovenského predsedníctva v Rade EÚ pri spolupráci s Európskym parlamentom (EP) boli dnes hlavnými témami vypočúvania štátneho tajomníka Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a splnomocnenca vlády pre predsedníctvo SR v Rade EÚ Ivana Korčoka vo Výbore EP pre ústavné veci (AFCO).

Výbor AFCO pod vedením poľskej europoslankyne Danuty Hübnerovej sa venuje najmä inštitucionálnym otázkam EÚ, uplatňovaniu základných zmlúv a ďalšiemu smerovaniu integračného procesu.

Hübnerová počas spoločného vystúpenia s Korčokom priznala, že SR prevzala šéfovanie Rade EÚ v zložitých časoch. Vyjadrila želanie, aby neformálne rokovania 27 lídrov únie v Bratislave boli úspešné a pripomenula, že so Slovenskom bude jej výbor pracovať na dvoch "extrémne náročných" agendách, ktoré sa priamo týkajú činnosti europarlamentu.


Ide najmä o reformu legislatívy upravujúcej voľby do EP, kde AFCO navrhuje niektoré zmeny. Hübnerová by chcela dokončenie príslušných úprav ešte pred europarlamentnými voľbami v roku 2019, "či už budú za účasti Británie, alebo bez nej". Druhou náročnou agendou je legislatíva ešte z roku 1995 o vyšetrovacích právomociach zákonodarného zboru EÚ. "Dúfame, že počas slovenského predsedníctva budeme schopní dosiahnuť pokrok v tomto smere," povedala šéfka AFCO.

Korčok priznal, že v tomto momente nedokáže zaručiť úspech rokovaní s AFCO v tejto agende. Podľa jeho slov sú to "citlivé otázky". Spresnil, že pri legislatíve, ktorá má po novom upravovať voľby do EP, má táto inštitúcia veľké ambície.

"Pri tejto otázke, ktorá sa priamo dotýka aj kompetencií členských štátov a národných parlamentov, budeme mať veľmi ťažkú úlohu. A rovnaká situácia je aj v druhom dôležitom návrhu legislatívy, ktorá sa týka vyšetrovacích právomocí," opísal situáciu Korčok, ktorý je poverený vládou SR zastupovaním našej krajiny pri vykonávaní predsedníctva v Rade EÚ vo vzťahu k inštitúciám EÚ.

Korčok v závere upozornil, že pri oboch návrhoch je problémom to, že sa priamo týkajú kompetencií členských štátov únie, a keďže europarlament sa netají s tým, že v oboch prípadoch má veľké ambície, na Slovensko šéfujúce Rade EÚ dopadne nevďačná úloha "hľadať nejaký priesečník" medzi záujmami 27 členských štátov.