SMK žiada vyrovnať rozdiely v dotácii vyučovania materinského jazyka

Vyučovanie materinského jazyka na prvom stupni základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským je aj po zmene rámcového učebného plánu dotované menším počtom hodín ako na základných školách s vyučovacím jazykom slovenským. Na dnešnej tlačovej konferencii na to upozornila podpredsedníčka mimoparlamentnej Strany maďarskej komunity (SMK) Beáta Kiss.

Podpredsedníčka pre školstvo a kultúru SMK ocenila, že dodatok k rámcovému učebnému plánu platný od 1. septembra zvýšil počet hodín materinského jazyka na základných školách s vyučovaním jazykom maďarským, avšak len pre prvákov. Tí budú mať osem, namiesto doterajších piatich hodín čítania a písania v materinskom jazyku.

To sa však udialo za cenu toho, že prváci nebudú mať hudobnú výchovu a na jednu hodinu sa zmenšil počet disponibilných hodín, ktorých náplň určuje samotná základná škola, uviedla Kiss. Celková dotácia pre vyučovanie materinského jazyka je na prvom stupni ZŠ s maďarským vyučovacím jazykom 24 hodín, kým na ZŠ s vyučovacím jazykom slovenským až 31 hodín, kritizovala.

SMK požaduje tieto rozdiely vyrovnať. „Tento stav je neprípustný. Rámcový učebný plán neberie do úvahy skutočné potreby detí. Poznať a dokonale využívať možnosti materinského jazyka je základom pre ďalší psychický vývoj dieťaťa. Iba v materinskom jazyku si osvojuje žiak také učebné kompetencie, s ktorými je schopný dosiahnuť dobré výsledky aj pri osvojení si štátneho jazyka, či iných cudzích jazykov,“ povedala Kiss.

Mimoparlamentná strana vyjadrila na začiatku nového školského roka nespokojnosť aj nad financovaním málotriedok a základných škôl s malým počtom žiakov. Novela školského zákona aktuálne zrušila minimálne limity pre počty žiakov v triedach týchto škôl. „V mnohých prípadoch samosprávy ako zriaďovatelia nie sú schopné tieto základné školy dofinancovať,“ tvrdí podpredsedníčka.

„Podľa zákona tieto školy síce môžu existovať, avšak hrozí že kvôli nedostatkom financií môžu zaniknúť. A nie je to problém iba národnostného školstva,“ vysvetlila Kiss s tým, podľa ich zistení má veľké ťažkosti 30 až 50 základných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. SMK žiada tieto školy dofinancovať.

Podpredsedníčka napokon vytkla, že aj po novelizácii školského zákona ostali zachované minimálne limity počtov žiakov na stredných školách. Takýto stav podľa nej ohrozuje 70 percent stredných škôl s vyučovacím jazykom maďarským. Pripustila, že počty žiakov v týchto školách poklesli, ich zrušenie však nepovažuje za dobré riešenie. SMK preto žiada zrušiť minimálne počty žiakov na stredných školách, aby ostalo zachované ústavné právo rovnosti vzdelávania národnostnej menšiny.

Na jar SMK vyzývala rodičov, aby dávali svoje deti na základné školy s vyučovacím jazykom maďarským. Výzva mala podľa podpredsedníčky ohlas a počet detí na týchto školách sa mierne zvýšil. Informovala, že v tomto školskom roku by ich malo byť 3550.

Od nového školského roka bude školám s vyučovacím jazykom národnostných menšín v prvom ročníku v materinskom jazyku zvýšená časová dotácia z päť na osem hodín a vo štvrtom ročníku zavedená ďalšia voliteľná hodina, reagovalo na vyjadrenia predstaviteľov SMK ministerstvo školstva. Školy sa podľa rezortu môžu v závislosti od svojich potrieb a podmienok rozhodnúť, či budú postupovať podľa tohto dodatku, alebo si zachovajú pôvodnú časovú dotáciu.

„Ďalšie zvyšovanie časovej dotácie materinského jazyka v týchto školách by bolo na úkor iných predmetov, pričom je potrebné si uvedomiť, že žiaci škôl s vyučovacím jazykom maďarským sa učia okrem materinského jazyka (maďarského) aj slovenský jazyk (ako cudzí jazyk), ktorý si takisto vyžaduje primeranú časovú dotáciou na jeho zvládnutie,“ uviedol v stanovisku komunikačný odbor ministerstva.

Schválením novely školského zákona o poskytnutí výnimky z minimálnych počtov žiakov chcelo ministerstvo zabrániť rušeniu tried s nízkym počtom žiakov priamo zo zákona a chcelo túto kompetenciu ponechať na zriaďovateľov škôl, ktorí vedia najlepšie posúdiť potrebu zachovania týchto tried, resp. škôl. „Ak má zriaďovateľ mimoriadny záujem o zachovanie svoje školy, má možnosť dofinancovať jej prevádzku aj z iných zdrojov,“ doplnilo svoje stanovisko ministerstvo školstva.