O azyl sa u nás uchádza čoraz menej utečencov

Myslí si to riaditeľ Migračného úradu Ministerstva vnútra SR Bernard Priecel. Podľa neho by si dnešný Svetový deň utečencov mali pripomínať ani nie tak samotní utečenci, ale práve tí, ktorí nemusia nikam utekať.

"Mali by si uvedomovať, že tu existuje skupina ľudí, ktorá potrebujú pomoc," povedal agentúre SITA Priecel. "Nie všetci ľudia na svete žijú v demokratickej spoločnosti, odkiaľ nemusia unikať, čo nám dáva na vedomie tento deň," hovorí šéf úradu, ktorý ako prvostupňový správny orgán rozhoduje o udeľovaní azylu a poskytovaní doplnkovej ochrany cudzincom.

Úrad je podľa Priecela "sitom medzi tými, ktorí skutočne potrebujú pomoc, a ľuďmi, ktorí ju zneužívajú". Väčšina Slovákov utečencov chápe a skôr sa im snaží pomôcť, ako uškodiť, nazdáva sa Priecel. "Nie sme v žiadnom prípade horší ako iné krajiny. Dôležité je to, že napriek tomu, aké možnosti máme pri prerozdeľovaní z rozpočtu, sme schopní sa tiež podeliť a istú časť financií venovať tejto skupine ľudí," dodal.
Azyl len v dvoch prípadoch

Za prvých päť mesiacov tohto roku požiadalo u nás o azyl 184 cudzincov. Pochádzali najmä z krajín ako Somálsko, Eritrea, Gruzínsko, Pakistan, Ukrajina či Afganistan, ale aj Čína, Irán a Sýria. "Azyl udelili v dvoch prípadoch," informovala Zuzana Miškolci z ministerstva vnútra. Ako dodala, 14 cudzincom poskytli doplnkovú ochranu.

O azyl žiada u nás čoraz menej cudzincov. Kým v roku 2004 vstúpilo do azylového konania asi 11 500 ľudí, vlani registrovali len 732 prípadov. Aby utečenci dostali u nás azyl, musia spĺňať predpoklady Ženevskej konvencie z roku 1951. Znamená to, že musia dokázať ich prenasledovanie v krajine pôvodu. Ak prenasledovanie cudzinec nepreukáže, ale zároveň pochádza z krajiny, do ktorej ho nie je možné vrátiť, ako je napríklad Somálsko, Irak či územie Palestíny, tak sa mu môže udeliť doplnková ochrana, známa aj pod názvom malý azyl. Je na jeden rok a cudzinec má vtedy rovnaké práva ako s udeleným azylom.
Piliere integrácie

Žiadatelia o azyl sú u nás zväčša umiestňovaní do táborov v kompetencii migračného úradu. Ide o záchytný tábor v Humennom a dva pobytové tábory v Rohovciach a Opatovskej Novej Vsi.

Integrácia žiadateľov má niekoľko pilierov. Okrem učenia slovenčiny je súčasťou integrácie získanie bývania, prvej práce, napojenie na sociálny a zdravotný systém a taktiež vstup do vzdelávacieho systému.

Špecifickou oblasťou integrácie je komunikácia s mestami, obcami a médiami. Po získaní azylu dostanú vstupný grant vo výške 1,5 násobku životného minima. Azylom zároveň získavajú automaticky aj trvalý pobyt s tým, že im je poskytované prvé bývanie.

Ku dňu utečencov pripravili aj kultúrne podujatia na Hviezdoslavovom námestí v Bratislave v štvrtok od 15:00. Organizátorom je pobytový tábor Rohovce a Slovenská humanitná rada v spolupráci s Nadáciou Milana Šimečku a holandskou fotografkou Illah Van Oijen. Súčasťou podujatia budú koncert, výstava fotografií utečencov, hudobné vystúpenie žiadateľov o azyl z tábora v Rohovciach, ale aj prezentácia zapojených organizácií a národných kuchýň. Žiadatelia o udelenie azylu sa budú prezentovať rôznymi tvorivými dielňami a ručnými prácami. V Košiciach si Svetový deň utečencov pripomenú dáždnikovým sprievodom v uličkách Starého mesta, ktoré organizuje občianske združenie Magrinal.