Ján Cikker bol rešpektovanou osobnosťou európskeho formátu

Hudobný skladateľ, dramaturg a pedagóg Ján Cikker sa stal priekopníkom slovenskej hudobnej moderny, významne zasiahol do vývoja hudobnej drámy 20. storočia. V piatok 29. júla uplynie 105 rokov od jeho narodenia.

Jeho operné, symfonické i komorné diela sú silno inšpirované ľudovou hudbou. K najvýznamnejším Cikkerovým dielam patria opery Juro Jánošík, Vzkriesenie alebo Beg Bajazid. Bol autorom hudby k viacerým inscenáciám Činohry Slovenského národného divadla (SND) i filmu Vlčie diery režiséra Paľa Bielika.

Ján Cikker sa narodil 29. júla 1911 v Banskej Bystrici. Rodisko  poznačilo viaceré jeho hudobné diela. Kultúrne prostredie Banskej Bystrice s viacerými tam žijúcimi umelcami prispievali k umeleckému rastu budúceho hudobného skladateľa. Jeho otec, profesor na miestnom gymnáziu, pochádzal z Viedne (dnes Rakúsko) z rodiny Zikkerovcov. Syna do matriky však zapísal už s fonetickým prepisom priezviska Cikker. V prvej svetovej vojne otec zahynul a zanechal malého syna s matkou, ktorá svoj záujem o hudbu premenila na povolanie, aby ich uživila. Urobila si štátnicu a stala sa profesorkou klavírnej hry a spevu. Malý Ján Cikker spoločne s matkinými žiakmi vstrebával do pamäti prvé lekcie o hudbe, po skončení vyučovania si sám overoval, čo sa počúvaním naučil. Ešte nechodil do školy a už ovládal noty, čoskoro si začal pri klavíri vymýšľať prvé detské skladbičky.

Po maturite na klasickom gymnáziu Andreja Sládkoviča v Banskej Bystrici študoval Ján Cikker hudobnú vedu na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v českej Prahe a zároveň skladbu, organ a dirigovanie na pražskom konzervatóriu. Bol horlivým a nadšeným študentom, rýchlo robil veľké pokroky a preto sa mu dostalo zaslúženého uznania. Jeho Sonatíne pre klavír tlieskalo osem najvýznamnejších pedagógov konzervatória, Sláčikové kvarteto hralo Ondříčkovo kvarteto, Capriccio pre orchester predviedla Česká filharmónia. V júni 1935 ukončil nadaný Cikker štúdium na konzervatóriu a pokračoval na Majstrovskej škole v Prahe u Vítězslava Nováka. Získané štipendium mu otvorilo cestu do Viedne k známemu dirigentovi Felixovi von Weingartnerovi. Počas Slovenského národného povstania (SNP) pracoval na Povereníctve školstva a kultúry v Banskej Bystrici. Po oslobodení v roku 1945 bol komisárom Hudobnej komory a v období 1945–1948 dramaturgom Opery Slovenského národného divadla (SND) v Bratislave. V roku 1951 sa stal profesorom kompozície na Vysokej škole múzických umení (VŠMU) v Bratislave.

"V jeho tvorbe dominuje séria deviatich opier. V každej z nich zobrazoval myšlienky humanizmu, túžby po slobode, vlastenectva, pričom navonok krásne myšlienky podroboval vlastnému skúmaniu, sledoval ich spoločenský dosah a z výsledkov dedukoval svoje stanoviská k politickému a spoločenskému dianiu. Bol mysliacim, ušľachtilým človekom a umelcom, ktorý stotožnenie sa s národnými prvkami staval vo svojej tvorbe na popredné miesto. Dielo Jána Cikkera zostáva trvale aktuálne, pretože podnecuje k ušľachtilosti, mravnosti a sebazdokonaľovaniu," charakterizoval tvorbu slovenského umelca uznávaný hudobný teoretik Michal Palovčík.

Medzi najvýznamnejšie diela Jána Cikkera patria nepochybne jeho opery Juro Jánošík, Beg Bajazid či Vzkriesenie, ale aj desiatky symfonických diel a taktiež komorné diela a piesne pre zbory.

Titul národný umelec poprednému hudobníkovi udelili v roku 1966, v tom istom roku získal aj prestížnu Herderovu cenu viedenskej univerzity. V roku 1979 dostal Cenu UNESCO za hudbu. Ján Cikker zomrel 21. decembra 1989 v Bratislave vo veku 78 rokov.