Turecko oficiálne požiadalo USA o vydanie Fethullaha Gülena

Turecko poslalo vláde Spojených štátov oficiálnu žiadosť o vydanie moslimského duchovného Fethullaha Gülena, ktorý podľa Ankary stál za víkendovým pokusom o vojenský prevrat v Turecku a ktorý žije v exile v USA. Potvrdil to turecký premiér Binali Yildirim, informovala dnes agentúra TASS.

Turecký premiér zároveň upozornil, že Ankara by mohla prehodnotiť svoje priateľské vzťahy s Washingtonom v prípade, ak by USA nevydali Gülena na stíhanie. Gülen však akúkoľvek spojitosť s piatkovým pučom odmieta.

"Spojené štáty sú naším priateľom a strategickým partnerom, máme s nimi úzke vzťahy. Čelíme však pokusu o zosadenie legitímnej vlády. Tu nejde o nijaké náboženské hodnoty," vyhlásil Yildirim.

Turecko je však za pomoci Ruska a Iránu opätovne pripravené nastoliť mier a stabilitu v danom regióne. Uviedol to turecký prezident Erdogan v telefonáte, ktorý mal v pondelok so svojím iránskym mocenským náprotivkom Hasanom Rúháním, informovala dnes agentúra TASS.

"Sme odhodlaní viac než kedykoľvek predtým prispieť v spolupráci s Iránom a Ruskom k riešeniu regionálnych problémov," cituje tureckého vodcu iránska tlačová agentúra IRNA.

Erdogan oboznámil Rúháního aj so situáciou vo svojej krajine. "Momentálne sa veci vracajú do normálu, ale povedať, že sa už všetko skončilo, je predčasné," povedal Erdogan.

"Stabilita a pokoj v Turecku majú pozitívny dosah na atmosféru v celom regióne. Nepochybujeme o tom, že mier v krajinách islamského sveta teroristom a niektorým superveľmociam nevyhovuje," zakontroval mu Rúhání, ktorý dodal, že v uplynulých dňoch sa ukázalo, kto je priateľom Ankary doma i v zahraničí.

Öztürk popiera, že viedol štátny prevrat

Bývalý veliteľ tureckých vzdušných síl Akin Öztürk poprel tvrdenia, že stál na čele neúspešného pokusu o štátny prevrat, ku ktorému došlo v Turecku v noci z 15. na 16. júla. Informovala o tom dnes televízia BBC.

Öztürk a ďalších 26 vysokých dôstojníkov tureckých ozbrojených síl bolo obvinených z vlastizrady a súd v pondelok nariadil ich väzobné stíhanie.


"Tento prevrat som nenaplánoval ani neviedol," citovala Öztürka turecká štátna agentúra Anadolu. Tá predtým zverejnila informáciu, podľa ktorej Öztürk pred vyšetrovateľmi uviedol, že "konal so zámerom uskutočniť prevrat".

Skupina vzbúrencov z armádnej frakcie sa v noci z piatka na sobotu (15. - 16. júla 2016) neúspešne pokúsila prevziať moc v krajine. Na parlamentnú budovu i prezidentské sídlo v Ankare dopadli bomby, v Istanbule došlo k zablokovaniu kľúčových mostov cez Bospor. Neúspešný puč si vyžiadal vyše 200 mŕtvych a 1 500 zranených.

Turecké ministerstvo vnútra po piatkovom pokuse o vojenský prevrat prepustilo takmer 9 000 zamestnancov, medzi ktorými je i 30 guvernérov. Mimo služby boli postavené tisíce príslušníkov klasickej a vojenskej polície a pobrežnej stráže. Turecké úrady okrem toho zadržali a predviedli na výsluch 103 generálov a admirálov. Celkový počet zadržaných prevyšuje už hranicu 7500 vrátane vyše 6000 príslušníkov ozbrojených síl.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v súvislosti s prevratom vyjadril pripravenosť schváliť opätovné zavedenie trestu smrti. Ľudia sa podľa neho oprávnene pýtajú, aký má zmysel sprisahancov roky živiť vo väzení. V Turecku nikoho nepopravili od roku 1984 a trest smrti tam oficiálne zrušili v roku 2004.