M.Číž sa v Literárnom týždenníku zamýšľa aj nad dôsledkami mediokracie

Prvé júnové dvojčíslo (21-22) Literárneho týždenníka, časopisu Spolku slovenských spisovateľov, na vstupnej strane a s pokračovaním vo vnútri čísla pod názvom Čí chlieb ješ, toho pieseň... prináša úvahu šéfredaktora Pavla Dinku na tému „cenzúra v dnešnej spoločnosti“. Tému potvrdzuje aj článok súčasného českého spisovateľa, žurnalistu a mediálneho analytika Petra Žantovského „Cenzúra v období rozpadu hodnôt“ s dôrazom na súčasný stav uplatňovania cenzúrnych metód v Českej republike. Akoby „publicistikou faktu“ na túto tému je aj článok Pavla Dinku Tabu témy v USA, v ktorom komentuje americkú ročenku (Censored 2016) o cenzurovaných témach v USA.

Nosným materiálom čísla je aj politicko-ekonomická úvaha poslanca NR SR Miroslava Číža Hľadajme problémy súčasnosti i budúcnosti, v ktorej sa zamýšľa nad takými javmi našej súčasnej spoločnosti, akými sú zhubné dôsledky mediokracie, neférový odlev zdrojov, či daňové raje, ktoré čoraz viac zneužívajú veľké korporácie, osobitne v mediálnych koncernoch a IT biznise. V týchto súvislostiach poukazuje aj na úlohu Luxemburska ako daňového raja.

Roman Michelko v komentári Esencia východoeurópskeho kapitalizmu na príklade privatizácie OKD (Ostravsko-karvinské doly) poukazuje na podobné praktiky aj u nás. František Škvrnda v zahranično-politickom komentári Rokovania o TTIP sa komplikujú píše o civilizačných nebezpečenstvách pre európsku populáciu, ktoré z týchto dohôd (TTIP, TTP a TiSA) vyplývajú. Komentátorský charakter má aj úvaha prozaičky Viery Švenkovej Kritické myslenie? Sme za!, v ktorej kritizuje pretrvávajúci stav našej profesionálnej historiografie, a tiež článok Svätoslava Mathého k 70. výročiu májových volieb v Č-SR v roku 1946.

Žáner publicistiky prezentuje rozhovor s mladým východoslovenským literátom Lukášom Manom, ktorý pod názvom Správne použité slovo oslobodzuje pripravil Pavol Kall, a tiež historizujúca esej Milana Augustína Ikona Ukrižovanie ako symbol byzantskej misie na Veľkú Moravu, v ktorej vysvetľuje, prečo patriarcha Moskvy a celej Rusi Kirill daroval pápežovi Františkovi práve ikonu Matka Božia z Kazane. Literárno-historický charakter má aj tretie pokračovanie literárneho historika Michala Eliáša o priebehu a výsledkoch Kongresu slovenských spisovateľov v Trenčianskych Tepliciach v roku 1936. Esej na estetickú tému Umenie ako ruža v tŕní napísal Pavol Fűkő.

Číslo prináša aj dokončenie rozsiahlej štúdie Evy Fordinálovej k 100. výročiu úmrtia Svetozára Hurbana Vajanského Odklínanie Kotlína a Mojžiš a Debora, v ktorej tvrdí, že prototypom dedinky Ráztoky vo Vajanského najväčšom románe Kotlín bola obec Radošovce na Záhorí.

Prozaický žáner je zastúpený postmoderne poňatou poviedkou Jaroslava Klusa Skromný autor. Lyrický žáner prezentujú ukážky z básnickej tvorby súčasných talianskych poetiek Alessandry Corbettovej a Laury Garavagliovej v prebásnení Milana Richtera.

Z recenznej časti treba zaznamenať recenziu Petra Mišáka o knihe Igora Váleka Povesti o slovenských liečivých prameňoch a kúpeľoch a recenziu Evy Zelenayovej o románe súčasného ruského spisovateľa Viktora Pelevina S.N.U.F.F., ktorá má príznačný názov Pelevin nešalie, blázni sa svet. V spoločenskej rubrike nájdeme nekrológy za spisovateľom a publicistom Miroslavom Košťanym, zo Šalgočky pri Galante a básnikom Milanom Tumom, rodákom z Vrútok.