Bývalý prezident SR Ivan Gašparovič jubiluje - bude mať 75 rokov
Ivan Gašparovič bol tretím prezidentom samostatnej Slovenskej republiky. Zvolený bol v priamych voľbách občanmi. Vo funkcii hlavy štátu pôsobil od roku 2004 do roku 2014.
Ivan Gašparovič sa stal tretím prezidentom samostatnej Slovenskej republiky. Zvolený bol v priamych voľbách občanmi a bol prvým opakovane zvoleným prezidentom SR. Vo funkcii hlavy štátu pôsobil od roku 2004 do roku 2014.
Rodák z Poltára, kde sa 27. marca 1941 narodil, absolvent práva na Právnickej fakulte Univerzity Komenského (UK) v Bratislave v roku 1968 získal vedeckú hodnosť kandidáta vied a docentúru. Od roku 1968 prednášal na Katedre trestného práva, kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty UK. S prestávkami odovzdával teoretické vedomosti budúcim právnikom až do roku 2004. V rokoch 1990-1992 bol generálnym prokurátorom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky (ČSFR) v Prahe. Podieľal sa na vzniku Ústavy SR.
V roku 1992 sa stal poslancom Slovenskej národnej rady (SNR - v septembri 1992 premenovaná na Národnú radu Slovenskej republiky - NR SR) za Hnutie za demokratické Slovensko (HZDS) a v zákonodarnom zbore pôsobil desať rokov. V rokoch 1992-1998 bol jeho predsedom. Niektorými právomocami hlavy štátu ho poverili na obdobie od marca do októbra 1998.
Po odchode z HZDS v júli 2002 pôsobil v NR SR ako nezaradený poslanec. Založil politický subjekt Hnutie za demokraciu (HZD), stal sa jeho predsedom. V parlamentných voľbách v septembri 2002 sa HZD nedostalo do parlamentu. Ivan Gašparovič sa vrátil učiť na Právnickú fakultu UK v Bratislave.
Na politickú scénu sa vrátil v roku 2004, keď sa ako občiansky kandidát uchádzal o post prezidenta SR v prvých priamych prezidentských voľbách. V prvom kole 3. apríla 2004 nebol zvolený žiadny kandidát, pretože ani jeden z uchádzačov nezískal nadpolovičnú väčšinu hlasov zúčastnených voličov. V druhom kole volieb 17. apríla 2004, do ktorého nastupoval ako druhý v poradí za Vladimírom Mečiarom, získal Ivan Gašparovič 59,91 percenta odovzdaných platných hlasov a stal sa tak tretím prezidentom SR. Do úradu ho inaugurovali 15. júna 2004.
Na úrad prezidenta SR kandidoval ako občiansky kandidát a zároveň kandidát strany Smer-sociálna demokracia (Smer-SD) a Slovenskej národnej strany (SNS) aj v roku 2009. V prvom kole volieb 21. marca 2009 nebol za prezidenta zvolený žiadny kandidát, do druhého kola postúpili Ivan Gašparovič a Iveta Radičová. Staronovým prezidentom SR sa 4. apríla 2009 stal Ivan Gašparovič so ziskom 55,53 percenta hlasov voličov. Ako prvý prezident v histórii SR sa 15. júna 2009 ujal úradu druhýkrát po sebe.
Bývalý prezident SR je držiteľom najvyšších zahraničných štátnych vyznamenaní, ktoré dostal ešte počas pôsobenia v úrade. Významnou poctou je napríklad Veľký rytiersky kríž od britskej kráľovnej Alžbety II. Gašparovič je aj čestným členom mestskej rady mesta Cork v Írsku. Postoje Ivana Gašparoviča ocenila Zlatou medailou Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave. Múzeum židovskej kultúry za zásluhy o rozvoj múzea mu udelilo Medailu Chatama Sofera. Čestné občianstvo mu udelia Veľká Lomnica, Humenné a Myjava. Cenu obce Uhrovec dostal Ivan Gašparovič za osobný prínos v šírení dobrého mena a odkazu Alexandra Dubčeka, ocenili ho aj Zlatou medailou Spoločnosti Alexandra Dubčeka. Za zásluhy o vznik SR dostal Rad Andreja Hlinku I. triedy, Rad Ľudovíta Štúra I. triedy, Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy a Pribinov kríž I. triedy.
SHMÚ: V nedeľu hrozí na väčšine územia poľadovica a hmla, niekde vietor i dážď
Na väčšine územia Slovenska sa môže v nedeľu 25. januára tvoriť poľadovica a hmla.
Iniciatíva Suchý február pozýva Slovákov na mesačnú pauzu od alkoholu
Iniciatíva Suchý február pozýva verejnosť po 14. raz na dobrovoľnú mesačnú abstinenciu od alkoholu či iných návykov.
Vo veku 89 rokov zomrel v piatok Arpád Tarnóczy
Vo veku 89 rokov zomrel v piatok (23. 1.) prvý prezident Slovenskej asociácie Maltézskeho rádu, politický väzeň a dlhoročný predseda organizácie Politickí väzni - Zväz protikomunistického odboja Arpád Tarnóczy.
Juraj Blanár odsúdil útoky na Ukrajinu, vyzval Ruskú federáciu, aby prestala
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) odsúdil útoky Ruska na energetické ciele na Ukrajine. Telefonicky vyjadril účasť ukrajinskému veľvyslancovi Myroslavovi Kastranovi a solidaritu s civilistami.
Andrej Danko: Fico podpísal dohodu s USA o jadrovej spolupráci unáhlene
Podpredseda Národnej rady SR a predseda koaličnej SNS Andrej Danko si myslí, že predseda vlády Robert Fico podpísal medzivládnu dohodu so Spojenými štátmi o spolupráci v oblasti jadrovej energetiky unáhlene.
