Prejavy Alzheimerovej choroby sa často pripisujú starnutiu

Prvé prejavy Alzheimerovej choroby sa podľa skúseností odborníkov z praxe často pripisujú starnutiu, stresu alebo depresii. Hlavným z varovných príznakov tohto degeneratívneho ochorenia mozgu je zhoršovanie pamäti, najprv sa stráca krátkodobá, neskôr aj dlhodobá. "To je to, kam som dala doklady, kde mám okuliare, to sú tie prvé prejavy, nehovoríme ešte o demencii, sú to jej varovné príznaky," vysvetľuje psychiatrička Viera Albertyová.

Porucha pamäti je základným a zväčša prvým príznakom ochorenia, reč a úsudok bývajú postihnuté neskôr. Pamäťové poruchy sa prejavujú ľahkou stratou schopnosti spomenúť si na nedávne udalosti alebo skutočnosti, či schopnosti šoférovať auto. Neskôr sa k nim pridružia zmeny osobnosti a pokles kognitívnych funkcií, schudobnie abstraktné myslenie i schopnosť racionálne uvažovať. Človek zlyháva v posudzovaní a riešení jednoduchých úloh. Špecifickým prvkom je zmena osobnosti – apatia, strata záujmu o okolie, o iných a izolácia.

Človek s demenciou často trpí depresiou a poruchami spánku. V strednej fáze ochorenia človek prestáva chápať nové informácie, nezriedka sa stratí aj v známom prostredí. Má porušenú dlhodobú pamäť, je ohrozený pádmi, potrebuje pomoc pri bežných činnostiach. Pridajú sa zmeny v správaní i úplná časopriestorová dezorientácia. V pokročilom štádiu pacient prestáva chodiť, vykonávať bežné činnosti, môže mať problémy s inkontinenciou. Krátkodobá a dlhodobá pamäť sa úplne stratia, môže sa pridružiť problém s prehĺtaním.

Alzheimerova choroba je najčastejšou príčinou demencie, v dôsledku ktorej sa podľa Albertyovej váha mozgu môže znížiť aj o pätinu. Lepšej informovanosti o problematike chce pomôcť prebiehajúca kampaň Spolu proti demencii v rámci celosvetovej iniciatívy Týždeň mozgu. V bratislavskom Centre MEMORY sa tak aj dnes môžu záujemcovia zúčastniť na prednáškach, zážitkových terapiách či objednať sa na testovanie pamäti.

Prevenciou vzniku Alzheimerovej choroby je zdravý životný štýl, dostatok pohybu, ale najmä zachovanie mentálnej aktivity. K oddialeniu choroby prispievajú aj aktivity ako zaujímanie sa o svet okolo seba, lúštenie krížoviek či čítanie. Dôležitá je aj pestrá strava s dostatkom vitamínov a minerálov, ktoré sa vo vyššom veku horšie vstrebávajú.

Ochorenie prvýkrát identifikoval v roku 1907 nemecký lekár Alojz Alzheimer, po ktorom dostalo meno. Alzheimerovou chorobou trpí približne dvakrát viac žien nad 65 rokov ako mužov. Tento rozdiel sa však nevysvetľuje len dlhovekosťou žien, ale aj tým, že ochorenie je u žien spojené s nedostatkom hormónu estrogénu po menopauze. Ľudia s týmto ochorením žijú po jeho diagnostikovaní v priemere od osem do desať rokov.