Šesť mýtov o antibiotikách

Aj keď sa pomerne veľa ľudí stavia proti nadmernému užívaniu antibiotík, niekedy choroba jednoducho nepustí a my ich musíme užívať. Najmä ak sa čím skôr potrebujeme dostať naspäť do práce. Málokto si v dnešnej dobe môže „dovoliť“ ísť na PN a liečiť sa aspoň týždeň. Lenže takéto „prechodené“, nedôsledne preliečené choroby sa zvyknú vracať. A tým sa stupňuje aj užívanie antibiotík a následne rezistencia baktérií voči ich pôsobeniu. Ako to teda s častým užívaním antibiotík skutočne je?

• Na antibiotiká si buduje rezistenciu naše telo

Nesprávna informácia. Rezistentné voči pôsobeniu antibiotík sa stávajú baktérie, nie naše telo.

• Nespôsobia rezistenciu, ak sa užívajú správne

Aj tento mýtus je nepravdivý. Baktérie, ktoré sa snažíme antibiotikami poraziť, sa tiež neustále vyvíjajú. Spájajú svoje bunky s inými (mutujú) a stávajú sa postupne odolnejšími. Antibiotiká zabijú tie baktérie, ktoré si nevyvinuli rezistenciu. Tie, ktoré ju získajú, ale môžu v našom tele prežívať a množiť sa, prípadne sa prenášať na iného človeka, kde sa zase môžu spájať s inými baktériami. Po istej dobe takéhoto prenášania a mutovania vzniká nový, odolnejší druh, na ktorý už staré antibiotiká nemusia mať vplyv.

• Rezistencia sa vytvorí až po pravidelnom užívaní

Ďalší nepravdivý mýtus. Šanca, že baktérie si na antibiotiká vyvinú odolnosť, vzniká už pri prvej liečbe. Pri opakovanom podávaní antibiotík sa percento pravdepodobnosti jednoducho zvyšuje, no je vždy prítomné.

Čítajte: Ako si vyrobiť vlastné prírodné antibiotikum

• Vyliečia aj chrípku a prechladnutie

Ďalší nepravdivý a aj nebezpečný mýtus. Chrípku a prechladnutie zvyčajne spôsobuje vírus, pričom antibiotiká bojujú iba s baktériami. Ak ich teda užívate pri takýchto bežných ochoreniach, nielenže ich neliečite, ale aj zvyšujete rezistenciu baktérií vo vašom tele voči antibiotikám. Ak vám lekár na vírusové ochorenia predpisuje antibiotiká, mali by ste to rozhodne prekonzultovať s inými špecialistami, prípadne pouvažovať o zmene lekára. Rovnako ani vy nežiadajte lekára o antibiotiká, ak sa u vás zistí vírusové ochorenie.

• Cítim sa lepšie, môžem ich prestať užívať

Antibiotiká majú liečiť ochorenia bakteriálneho pôvodu a pri týchto je dôležité, aby sa absolvovala celá liečba. Je totiž bežné, že naše symptómy sa počas liečby zlepšia, aj keď sa ešte baktérie nachádzajú v našom tele. Ak dávky vynecháte, vo vašom tele nebude dostatok antibiotik, ktoré zahubia baktérie. Tie sa tým pádom môžu opäť začať množiť alebo skryto prežívať a vynoriť sa v odolnejšej podobe neskôr.

Čítajte: Zázračná cesnaková liečba - efektívnejšia než antibiotiká

• Keď mi je opäť zle, môžem užívať zvyšky antibiotík alebo si nejaké zohnať po známosti

Opäť jeden nebezpečný mýtus. Je síce fajn, ak vám na určité ochorenie antibiotiká zabrali, no pri inej alebo opakovanej chorobe to tak nemusí byť. Svoj stav musíte vždy prekonzultovať s lekárom, ktorý by vám mal predpísať antibiotiká na konkrétnu diagnózu.

Užívanie zvyškových tabliet je ale nebezpečné aj z iného dôvodu. Staršie antibiotiká majú väčšiu tendenciu podieľať sa na vývoji rezistencie u baktérií. Naviac vám nepomôžu zbaviť sa ani nerezistentných baktérií, pretože účinná zložka po dátume expirácie pomaly zmizne.

Patríte k ľuďom, ktorí často užívajú antibiotiká? Stretli ste sa niekedy s ich zlyhaním alebo nadmerným predpisovaním u lekára? Podeľte sa s nami o vaše skúsenosti v komentári.