Z Devínskej Kobyly ukradli rastliny za takmer 50-tisíc eur

Po chránených druhoch zostali iba jamy, ako dôkaz nelegálnej činnosti. Agentúru SITA o tom informovala Monika Chrenková z Inštitútu aplikovanej ekológie Daphne.

Územie Devínskej Kobyly je vďaka svojej jedinečnosti chránené národnou aj európskou legislatívou a Slovenskej republike podľa nej vznikla škoda vyše 47 000 eur. Štátna ochrana prírody SR podala podnet a prípadom sa bude ďalej zaoberať polícia.

Devínska Kobyla je známym oddychovým miestom a na jar sa mení na botanickú záhradu nielen pre Bratislavčanov. Kvitnú tu hlavne poniklece, kosatce a hlaváčiky. V druhej polovici apríla ochranári podľa Chrenkovej našli na Devínskej Kobyle v časti Merice, ale aj pozdĺž náučného chodníka, ktorý vedie od Devína do Devínskej Novej Vsi, obrovské množstvo jám. Na miestach, kde predtým boli trsy poniklecov, kosatcov a orchideí, sú teraz veľké, rýľom vykopané jamy. Neznámy páchateľ vykopal stovky poniklecov, kosatca nízkeho a vstavača počerného.

Obrazom: Obhliadka spustošenia Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla


Došlo k poškodeniu významných chránených druhov

„Rabovanie lokality v takomto merítku nebolo doteraz nikdy zaznamenané. Musíme konštatovať, že týmto činom došlo k poškodeniu populácií významných chránených druhov a tiež lokality ako takej,“ povedala botanička z inštitútu Daphne Viera Šefferová Stanová. Pravdepodobnosť prežitia rastlín v umelo vytvorených podmienkach je minimálna, keďže sa mimoriadne ťažko presádzajú.

„Ide o druhy extrémne citlivé na poranenie koreňov, resp. druhy s veľmi špecifickými životnými nárokmi, preto môžeme predpokladať, že väčšina jedincov po presadení uhynula“, vysvetlil Dušan Senko z Botanického ústavu SAV.

Pri obhliadkach terénu ekológovia zistili, že zničených je minimálne 636 jedincov chránených rastlín, chýba minimálne 100 jedincov vstavača počerného, 16 jedincov druhu ponikleca veľkokvetého a 520 jedincov rôznych vyššie spomínaných druhov v spoločenskej hodnote 47 068,8 eur.

Takto stanovená hodnota je podľa Chrenkovej minimálnou, keďže presný počet poškodených jedincov nie je možné zistiť. „Štátna ochrana prírody SR v tejto súvislosti svojím podnetom požiadala políciu o vyšetrenie prípadu,“ uviedol riaditeľ Správy CHKO Malé Karpaty Peter Puchala. Podobné vykrádanie vzácnych druhov rastlín už štátna ochrana prírody v minulosti zaznamenala vo viacerých lokalitách Bratislavy a jej okolia, avšak v menšom rozsahu.
Devínska Kobyla patrí k najvýznamnejším stepným a teplomilným lokalitám

Devínska Kobyla je chránená národnou legislatívou v kategórii Národnej prírodnej rezervácie od roku 1964 a od roku 2004 je územie zahrnuté do siete Európsky významných území NATURA 2000. Dôvodmi ochrany je najmä výskyt bohatej teplomilnej a pieskomilnej vegetácie, flóry a fauny (najmä hmyzu) a výskyt viacerých druhov vstavačovitých rastlín.

Teplomilná vegetácia patrí k najohrozenejším trávnym porastom v celoeurópskom kontexte. Devínska Kobyla tak patrí v celoslovenskom, ale aj v európskom meradle k najvýznamnejším stepným a teplomilným lokalitám. O význame územia podľa pracovníkov inštitútu Daphne svedčí aj fakt, že jeho ochranu podporuje Európska únia v rámci projektu LIFE+ Príroda „Obnova území NATURA 2000 v cezhraničnom regióne Bratislava“.

Cieľom projektu je záchrana stepných biotopov a druhov na území Národnej prírodnej rezervácie Devínska Kobyla aktívnou obnovou – výrubom náletových drevín a ich odstránením z extrémne svahovitých terénov tak, aby mohla byť v území obnovená pastva.