Japonci smú opäť bojovať, po prvýkrát v povojnovej histórii

Kontroverzná legislatíva - napriek silnejúcim protestom zo strany opozície i verejnosti - prešla v Snemovni reprezentantov vďaka poslancom Liberálno-demokratickej strany premiéra Šinzóa Abeho a jej menšieho koaličného partnera, konzervatívnej strany Komeito.

Opozícia hlasovanie bojkotovala

Hlasovanie bojkotovala hlavná opozičná sila - Demokratická strana Japonska, ako aj štyri ďalšie parlamentné zoskupenia. Väčšina opozičných poslancov pred hlasovaním opustila rokovaciu sálu. Sériu zákonov musí ešte prediskutovať a schváliť horná komora parlamentu, a to v priebehu nasledujúcich 60 dní.

Príslušné zmeny, ktoré okrem iného rušia zákaz zapojenia sa Japonska do kolektívnej sebaobrany alebo vystúpenia jeho armády na obranu spriatelenej krajiny, už v stredu podporil kľúčový výbor Snemovne reprezentantov.

Japonci so zmenami nesúhlasia

Podľa prieskumov s posilnením úlohy armády nesúhlasí až 80 percent Japoncov a premiér Abe zaznamenal v tejto súvislosti pokles popularity. Pred parlamentom sa počas hlasovania zhromaždil početný dav demonštrantov, podľa organizátorov ich bolo až 100.000.

Podľa odporcov sú navrhované zmeny v rozpore s pacifistickou ústavou krajiny a mohli by zatiahnuť Japonsko do konfliktov vo svete, ktoré vedú Spojené štáty. Zmenu naopak privítal Washington ako jeden z kľúčových spojencov Japonska.

Kroky sú zamerané proti ambíciám Číny

Premiér Abe chce prostredníctvom presadzovaných zmien čeliť novým bezpečnostným výzvam vo východoázijskom regióne, predovšetkým rýchlemu vojenskému vzostupu Číny. Japonsko by sa tiež malo výraznejšie podieľať na medzinárodných mierových misiách v zahraničí.

Abeho kabinet si už vlani vytvoril pôdu pre tieto zmeny prijatím novej interpretácie pacifistickej ústavy Japonska, ktorá je v platnosti od druhej svetovej vojny.