Erdoganova AKP vyhrala voľby, nepodporila ju však väčšina
- 14:22 08.06.2015
- ANKARA

Víťazom nedeľňajších tureckých parlamentných volieb sa stala vládna Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) vedená súčasným prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom, no napriek tomu nebude mať vôbec po prvý raz vo svojej histórii parlamentnú väčšinu.
AKP podľa neoficiálnych výsledkov získala takmer 41-percent odovzdaných hlasov a bude na vládnutie potrebovať koaličného partnera. Druhá opäť skončila opozičná Republikánska ľudová strana (CHP) s približne 25 percentami. Tretou najsilnejšou stranou v pléne bude nacionálne hnutie MHP.
To získalo 16 percent hlasov a považuje sa za najpravdepodobnejšieho spojenca AKP v novej vláde. Desaťpercentnú hranicu potrebnú na vstup do parlamentu po prvý raz prekonala aj opozičná Demokratická strana národov (HDP), ktorá zastupuje Kurdov a ďalšie turecké menšiny.
Erdogan vyzval na rozumné kroky pre blaho krajiny
Prezident v stanovisku vyzval politické strany, aby urobili všetko pre udržanie "environmentálnej a ekonomickej dôvery a stability v krajine". Podľa Erdogana rozvoj krajiny je najdôležitejší. "Verím, že výsledky volieb, ktoré nedávajú žiadnej strane možnosť vytvoriť jednofarebnú vládu, všetky strany zhodnotia rozumne a realisticky," povedal Erdogan v prvom stanovisku po oznámení výsledkov, v ktorých jeho Strana spravodlivosti a rozvoja (AKP) nezískala po prvýkrát dostatok hlasov na vytvorenie väčšinovej vlády.
AKP mala v 550-člennom tureckom parlamente až 312 mandátov, no po novom to bude približne 260. Prezident Erdogan pritom dúfal, že jeho strana vo voľbách získa ústavnú väčšinu, ktorú chcel následne využiť na výrazné posilnenie svojich právomocí, a teda na zmenu parlamentného systému na prezidentský. Krajine namiesto toho v prípade zlyhania očakávaných rokovaní o koalícii hrozia nové voľby.

Kremeľ obviňuje Európu zo zbrojenia v čase, keď sa rokuje o mieri na Ukrajine
Hovorca Kremľa vo štvrtok obvinil európske krajiny z plánovania "zbrojenia" namiesto toho, aby sa snažili dosiahnuť mier.

Viaceré štáty EÚ sú podľa Kallasovej proti jej iniciatíve na pomoc Ukrajine
Vojenská pomoc EÚ pre Ukrajinu sa chce zamerať najmä na dodávku dvoch miliónov kusov delostreleckej munície.

Scholz: Pred akýmkoľvek prímerím musíme Ukrajinu dostať do silnej pozície
Európa podľa Scholza musí naďalej podporovať Ukrajinu bez ohľadu na akékoľvek rozhovory medzi Washingtonom a Moskvou.

Litovský prezident vyzval na nové protiruské sankcie na banky a dovoz LNG
Litovský prezident Gitanas Nauséda pred zasadnutím Európskej rady vyzval na zvýšenie tlaku voči Rusku a na prijatie nového balíka protiruských sankcií.

Francúzskemu vedcovi zakázali vstup do USA, písal správy kritické voči Trumpovi
Francúzsky minister pre výskum vo štvrtok upozornil, že francúzskemu vedcovi bol tento mesiac zamietnutý vstup do USA.