Mikuláš Kopernik zastavil Slnko a pohol Zemou

Na zákalde pozorovania oblohy dedukoval, že centrom slnečnej sústavy nie je Zem, ale Slnko a planéty vrátane Zeme obiehajú okolo neho po kruhových dráhach. Kopernik takisto tvrdil, že naša planéta sa otočí raz za deň okolo svojej osi a raz za rok okolo Slnka.

Svoje poznatky o základných princípoch heliocentrickej sústavy zvečnil v astronomickom diele Commentariolus (1507-1515), dielo však bolo vydané až koncom 19. storočia. V roku 1543 uzrela svetlo sveta slávna Kopernikova kniha De revolutionibus orbium coelestium. V nej popísal heliocentrický model. Dielo bolo publikované tesne pred jeho smrťou 24. mája 1543 v Nemecku.

Myšlienky zhmotnené v matematických vzorcoch pochovali tak 1500 rokov starú a mylnú Ptolemaiovu geocentrickú sústavu.

Pochovaný ako hrdina až po stovkách rokoch po smrti

Kopernik sa narodil 19. februára 1473 v poľskom Torune v Poľsku v rodine obchodníkov a úradníkov. Za vzdelanie vďačil svojmu strýkovi. V roku 1491 začal študovať na univerzite v Krakove, po štyroch rokoch pokračoval v Taliansku na univerzite medicíny a práva. Lásku k vesmíru v ňom podporoval profesor matematiky.

Narodenie slávneho muža, ktorý vynikal v medicíne, práve, ekonómii, matematike, jazykovede i ako rímskokatolícky duchovný si pripomína aj Google. Narodil sa presne pred 540. rokmi

Kopernika, ktorý zomrel 24. mája 1543, pochovali v neoznačenom hrobe vo fromborskej katedrále. Odborníci po jeho pozostatkoch začali pátrať v roku 2004, o rok neskôr sa im podarilo nájsť lebku a kosti 70-ročného muža, práve toľkých rokov sa dožil Kopernik.

DNA zo zubov a kostí bola zhodná s vlasmi, ktoré sa našli v jeho knihách. Dôkazom identity má byť tiež počítačová rekonštrukcia jeho tváre vytvorená odborníkmi z Varšavy.

Po takmer 470 rokoch 22. mája 2010 ho znova pochovali duchovní vo Fromborku. Kopernika, ktorého katolícka cirkev v 16. storočí označila za kacíra, "odprevadili na odpočinok ako hrdinu". Ceremoniál viedol pápežský nuncius a poľský prímas Jozef Kowalczyk.