Opatrenia vlády zatraktívnili prácu ľuďom s nízkymi príjmami, hovorí Fico

Opatrenia, ktoré štát prijal v rokoch 2014 a 2015 v rámci vládneho sociálneho balíka, motivujú ľudí pracovať, zaručia im vyššie čisté príjmy a súčasne nezaťažia zamestnávateľov. Uviedol to dnes premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý spolu so šéfmi rezortov práce a financií na tlačovej konferencii v Bratislave na konkrétnych príkladoch poukázal na prínos troch sociálnych opatrení.

Zámerom zvýšenia minimálnej mzdy, zníženia odvodov pre ľudí s nízkymi a strednými príjmami a dočasného súbehu mzdy a dávky v hmotnej núdzi bolo podľa predsedu vlády zatraktívniť prácu. "Naším cieľom je vytvárať atmosféru, aby sa oplatilo na Slovensku pracovať a aby nebolo výhodnejšie zostať doma, či už na podpore alebo sociálnych dávkach," povedal s tým, že opatrenia majú motivovať najmä dlhodobo nezamestnaných a menej kvalifikovaných ľudí, aby sa hlásili k práci ponúkajúcej nižšiu mzdu.

Fico pripomenul, že vláda od januára tohto roka zvýšila minimálnu mzdu z 352 eur na 380 eur. Odpočítateľná položka na zdravotné odvody, na ktorú majú nárok zamestnanci s príjmom do 570 eur mesačne, má podľa neho hodnotu asi 170 miliónov eur a je najdrahším opatrením celého sociálneho balíka. Človek, ktorý bol dlhodobo nezamestnaný a teraz poberá minimálnu mzdu, bude dostávať prvých šesť mesiacov súbežne dvojnásobok dávky v hmotnej núdzi a ďalšieho pol roka dávku v štandardnej výške.

Januárové výplatné pásky podľa premiéra ukázali, že zamestnanec bez detí, odmeňovaný minimálnou mzdou, získal vďaka prijatým zmenám v porovnaní s minulým rokom takmer 32 eur. Dlhodobo nezamestnaný jednotlivec bez detí, ktorý si nájde zamestnanie za minimálnu mzdu, zase ušetril 95 eur. Príjem štvorčlennej domácnosti s dvoma deťmi, kde sa jeden rodič ako dlhodobo nezamestnaný zamestná za minimálnu mzdu a druhý vykonáva aktivačné práce, sa od nového roka zvýšil o 132 eur.

Minister práce Ján Richter (Smer-SD) vyčíslil, že uvedené tri sociálne opatrenia sa týkajú vyše pol milióna ľudí, teda takmer 30 % pracujúcich. Ako dodal, súbeh mzdy a dávky v hmotnej núdzi v januári využilo 522 zamestnancov. "Som presvedčený, že tie ďalšie mesiace, hlavne keď nabehne sezónnosť, budú ďaleko výhodnejšie,"zdôraznil.

Šéf rezortu financií Peter Kažimír (Smer-SD) považuje za najdôležitejšie, že vláde sa podarilo nájsť liek na najväčší problém slovenskej ekonomiky, ktorým je dlhodobá nezamestnanosť. Zo 170 miliónov eur, ktoré stojí štát odpočítateľná položka na zdravotné odvody, vyše 80 miliónov eur podľa neho pôjde späť zamestnávateľom v podobe zníženia nákladov práce.

"To všetko sme si mohli dovoliť napríklad vďaka úspešnému boju s daňovými únikmi, lebo sme si pri tvorbe rozpočtu vytvorili tzv. fiškálny priestor. Vytrhli sme eurá z rúk tých, ktorí si navykli žiť z daňových únikov a nasmerovali sme tieto peniaze na výplatné pásky, do rodín nízkopríjmových zamestnancov a k zamestnávateľom, ktorí sú týchto ľudí ochotní zamestnávať," uzavrel Kažimír.