Slovensko pred desiatimi rokmi spečatilo svoj osud s EÚ

Prístupovú zmluvu podpísali 16. apríla 2003 na summite v gréckych Aténach vtedajší prezident Rudolf Schuster, predseda vlády Mikuláš Dzurinda, šéf diplomacie Eduard Kukan a hlavný vyjednávač za Slovensko Ján Figeľ.

Podpisom zmluvy sa zavŕšil proces, ktorý Slovensko začalo rok po získaní pozvánky na začatie vstupných rozhovorov na summite EÚ v Helsinkách v decembri 1999. Súčasťou EÚ sme sa stali 1. mája 2004.

"Tento podpis bol pre Slovensko udalosťou zásadného významu. Naplnil sa ním jeden z cieľov slovenskej zahraničnej politiky - teda získať pre Slovenskú republiku pozíciu členského štátu EÚ a tak sa stať členom rodiny európskych demokratických štátov," povedal agentúre SITA Eduard Kukan.

Podpis zmluvy bol podľa neho úspechom aj preto, že Slovensko malo ťažšiu štartovaciu pozíciu ako naši traja partneri z visegrádskej skupiny. Ti dostali termín na rokovanie už v roku 1997, Slovensko ho nedostalo, pretože podľa hodnotenia Európskej komisie a Európskej rady neplnilo politické kritériá.

"Ako hlavný nedostatok bol spomínaný deficit demokracie na Slovensku na základe autoritatívneho riadenia spoločnosti vtedajšou vládou," spomína Kukan. Hlavným faktorom, ktorý pozitívne zmenil situáciu na Slovensku, boli podľa Kukana parlamentné voľby v roku 1998.

"Nová slovenská vláda, ktorá vzišla z volieb v roku 1998, očakávala, že termín o začiatku prístupových rokovaní dostane už na zasadnutí Európskej rady vo Viedni v roku 1998. Keď sa tak nestalo, bolo to veľké sklamanie," uzavrel exminister.

Prístupové rokovania sme teda začínali o dva roky neskôr ako Česko, Maďarsko a Poľsko. Prítomnosť Slovenskej republiky medzi desiatimi štátmi, ktoré 1. mája 2004 vstúpili do EÚ, bola preto podľa Kukana výsledkom dobrej prípravy a dobrých výsledkov počas rokovaní o vstupe do EÚ.