Stalina mohli nazvať krvilačnou beštiou, majú na to právo
Zväčšiť
Európsky súd pre ľudské práva vo štvrtok odmietol sťažnosť vnuka vodcu niekdajšieho Sovietskeho zväzu Josifa Stalina na ruský denník Novaja Gazeta, ktorý v roku 2009 vo svojom článku označil jeho pradeda za "krvilačnú beštiu".
Jevgenij Džugašvili sa so sťažnosťou vo veci nactiutŕhania obrátil na ruské súdy. Tam však nepochodil a tak sa obrátil na súd v Štrasburgu. Podľa jeho tvrdení totiž ruské súdy porušili jeho právo na rešpektovanie súkromného života. ESĽP však rozhodol, že medzi súkromným životom a kritikou osoby verejného života je rozdiel a preto osoba Stalina "nevyhnutne zostáva otvorená pre kritiku a verejné osočovanie".
Stalin, ktorý sa narodil v gruzínskom meste Gori ako Iosif Vissarionovič Džugašvili, patril medzi najkrutejších diktátorov v dejinách ľudstva. Tvrdou rukou vládol takmer 30 rokov až do svojej smrti v roku 1953. Podľa historikov bol líder zväzu s pseudonymom Muž z ocele zodpovedný za väčší počet mŕtvych Sovietov, ako si vyžiadala druhá svetová vojna.