Šéfka ústavneho súdu chce viac sudcov a menej kompetencií

Vyplynulo to z úvodného vystúpenia na medzinárodnej konferencii Postavenie ústavných súdov a ich vplyv na právny poriadok štátu, ktorá sa dne koná v Košiciach v rámci osláv 20. výročia vzniku slovenského ústavného súdu.

Ako v závere vystúpenia uviedla predsedníčka ÚS SR Ivetta Macejková, ústavný súd má v súčasnosti až osemnásť kompetencií a rozhodovacích právomoci a najmenej sudcov.

„Treba prehodnotiť a zredukovať kompetencie a právomoci nášho ústavného súdu. Niektoré z nich možno preniesť na všeobecné súdy a niektoré iné orgány verejnej moci. Zvýšiť treba aj počet ústavných sudcov z terajších trinásť na pätnásť,“ uviedla Macejková. Dodala, že v tomto smere treba novelizovať Ústavu SR, ako aj zákon o ústavnom súde.
Volebné sťažnosti môžu riešiť všeobecné súdy

Macejková uviedla, že k najvýznamnejším právomociam ÚS patrí ochrana ústavnosti a práv a slobôd zaručených ústavou.

V kompetencii ústavného súdu je výklad samotnej ústavy, skúmanie súladu národnej legislatívy, všeobecne záväzných predpisov štátnych orgánov a samospráv s ústavou, ako aj európskymi normami a medzinárodnými dohovormi vrátane skúmania súladu medzinárodných zmlúv a dohovorov, či rozhodovanie o súlade referenda s ústavou.

Slovenský ústavný súd rozhoduje aj o volebných sťažnostiach, zákonnosti a ústavnosti volieb všetkých stupňov vrátane voľby prezidenta a volieb poslancov do Európskeho parlamentu. Od vzniku ÚS bolo podaných 511 podaní a sťažností týkajúcich sa volieb. Macejková uviedla, že o volebných sťažnostiach, týkajúcich sa volieb do orgánov samosprávy, by mohli riešiť všeobecné súdy.

Ochrana slobôd a základných práv fyzických a právnických osôb a ich podnetoch predstavuje kľúčovú oblasť a patrí k najrozsiahlejšej agende Ústavného súdu SR.

Od januára 2002 do 1. marca tohto roku ústavnému súdu doručili 81 812 sťažností a z kvantitatívneho hľadiska je to absolútna väčšina z celkového počtu podaní doručených ústavnému súdu. Na vysokom počte sťažností sa môže podieľať záujem sťažovateľov získať primerané finančné zadosťučinenie. V roku 2012 ústavný súd priznal sťažovateľom ako primerané finančné zadosťučinenie 750 490 eur. No stále to predstavuje nižšiu sumu ako v obdobných prípadoch priznáva sťažovateľom Európsky súd pre ľudské práva.
Úmyselné porušenie ústavy nie je definované

Macejková poukázala na fakt, že po novelizácii ústavy ústavný súd môže rozhodovať o obžalobe prezidenta pre vlastizradu a úmyselné porušenie ústavy, no zatiaľ k uplatneniu tejto právomoci nedošlo.

„Vo vzťahu k tejto právomoci treba poukázať na to, že zatiaľ čo pri posudzovaní vlastizrady je ústavný súd viazaný kvalifikáciou tohto skutku v Trestnom zákone, úmyselné porušenie ústavy nie je nikde v našom právnom poriadku definované, čo by mimoriadne sťažilo úlohu i zodpovednosť ústavného súdu v prípade, ak by bola podaná žaloba na prezidenta pre úmyselné porušenie ústavy,“ povedala Macejková.

S príhovorom na konferencii vystúpil Gianni Buquicchi, predseda Európskej komisie pre demokraciu prostredníctvom práva – Benátskej komisie. V ďalšej časti vystúpili pozvaní predstavitelia ústavných súdov, ako aj domáci odborníci na ústavné právo.

Popoludní oslavy 20. výročia vzniku ÚS SR pokračujú v košickom štátnom divadle za účasti najvyšších predstaviteľov Slovenskej republiky. Okre iného tu bude predstavená aj poštová známka vydaná k 20. výročiu ÚS SR.