KDH chce, aby lobing bol na Slovensku upravený zákonom

"Oprášil som len termíny," povedal pre agentúru SITA jeden z predkladateľov návrhu Pavol Hrušovský. Zákon o lobingu podľa neho zapadá do antikorupčnej politiky, ktorá by mala mať za cieľ stransparentniť kontakty najvyšších ústavných činiteľov so záujmovými skupinami alebo lobistami. Hrušovský si myslí, že návrhy KDH a NOVA budú identické. "Dôležitý je zámer vstúpiť do tohto priestoru, nie kto čo predkladá," konštatoval Hrušovský.

Poslanci môžu návrhy zákonov podávať do 22. augusta, aby sa stihli prerokovať na septembrovej schôdzi. Parlament rokoval naposledy o lobingu v septembri 2013, keď návrh zákona predložilo KDH. Poslanci Národnej rady SR ho neposunuli do druhého čítania. V zákone kresťanskí demokrati definovali, kto môže byť lobista a za akých podmienok môže lobing vykonávať. Návrh definoval pojem lobing, stanovil podmienky, za akých sa môže uskutočniť a zároveň určil práva a povinnosti lobistov a verejných funkcionárov.

Zároveň by stanovil sankcie za porušenie príslušných ustanovení. Lobista podľa odmietnutého návrhu vykonáva lobing na základe žiadosti klienta alebo vo svoj prospech. Lobovať by mohli u verejných funkcionárov, ktorých taxatívny výpočet ustanovuje zákon. Podmienkou pre výkon lobingu je zaregistrovanie lobistu do zoznamu, ktorý vedie ministerstvo vnútra. Lobista okrem zákonom stanovených náležitostí mal podľa návrhu uviesť i informáciu, v akej oblasti vykonáva alebo plánuje vykonávať lobing.