Vodičák typu B možno bude platiť aj pre silnejšie motorky

Vyplýva to z novely zákona o cestnej premávke poslancov za stranu Sloboda a Solidarita (SaS) Juraja Drobu a Martina Chrena, ktorou v pondelok zákonodarcovia odštartujú ôsmy deň 16. schôdze parlamentu.

Dnešná právna úprava automaticky povoľuje držiteľom skupiny B (osobné autá) jazdiť len na motocykloch s kubatúrou do 50 cm3 (skupina AM a podskupina B1).

"Toto rozšírenie oprávnenia viesť aj spomenuté motocykle s kubatúrou do 125 cm3 prinesie niekoľko výhod, pričom v sebe nezahŕňa nevýhody. Výhodou je, že sa takýmto spôsobom podporí segment predaja ľahkých motocyklov. Máme príklad z Českej republiky, kde zaviedli takéto opatrenie novelou zákona o premávke na pozemných komunikáciách zo septembra 2011 s účinnosťou od 19. januára tohto roka. Už v októbri hlásili predajcovia nárast predaja tohto druhu motocyklov o 36 percent. Toto opatrenie teda pomôže podnikateľskému prostrediu," argumentujú liberáli.
Zníži sa dopravná zaťaženosť miest

Uprednostnením motocyklovej dopravy sa zároveň podľa ich slov zníži dopravná zaťaženosť v mestách.

Niektorí automobilisti, najmä v teplejších ročných obdobiach, uprednostňujú na krátke presuny skôr tento druh prepravy ako prepravu automobilom.

Ľahké motocykle s uvedenou kubatúrou zaberajú menej miesta a tiež produkujú menej škodlivých emisií, dochádza teda k pozitívnym vplyvom aj na životné prostredie, vysvetľujú Droba a Chren.

Droba jazdí na skútri aj do parlamentu, a to i v chladnejších dňoch. Jeho červenú Vespu bolo vidieť pred budovou národnej rady aj počas decembrovej schôdze.

Plénum potom bude diskutovať o návrhu zákona poslancov Jozefa Mikloška (KDH), Otta Brixiho a Antona Martvoňa (obaja Smer-SD), podľa ktorého by v talianskej metropole od 1. januára 2014 mohol fungovať Slovenský historický ústav (SHÚ). Ročné náklady na jeho chod by boli 78-tisíc eur, pracovať by v ňom malo len niekoľko ľudí, ktorí by skúmali talianske archívy.
Snaha založiť historický ústav je dlho

"História každého národa je nesmierne dôležitá a práve rímske, vatikánske rehoľné či mestské archívy sú fantastické v tom, že majú veľmi veľa starých správ o všetkých krajinách za minulé tisícročia. A preto má v Ríme štrnásť krajín Európy, naši susedia aj iné štáty, historické ústavy," uviedol Mikloško.

Snaha založiť takýto historický ústav jestvuje podľa neho už veľmi dlho. Naposledy v marci 2010 parlament schválil návrh poslancov zo SNS, na základe ktorého mal historický ústav začať fungovať už od 1. januára 2011. Prezident Ivan Gašparovič však zákon vetoval.

Parlament na základe dohody poslaneckého grémia začne rokovať v pondelok o 13:00, pričom hlasovať sa bude až v utorok o 11:00. Vládne návrhy už národná rada prediskutovala, do ukončenia schôdze musia zákonodarcovia prerokovať 25 poslaneckých právnych noriem.