USA posilňujú ochranu, do Iraku vyslali stovky vojakov

Ministerstvo oznámilo dočasný presun

Podľa údajov ministerstva obrany sa tak bude dokopy v Iraku nachádzať približne 750 príslušníkov americkej armády. Ministerstvo zahraničných vecí vo Washingtone medzitým oznámilo dočasný presun "malého počtu" pracovníkov ambasády v Bagdade na konzuláty v mestách Arbíl a Basra.

Podľa Bieleho domu prezident Barack Obama nariadil vyslať do irackej metropoly 200 dodatočných vojakov, ktorí posilnia ochranu veľvyslanectva, jeho podporných zariadení ako aj miestneho medzinárodného letiska. Rezort obrany uvádza, že táto skupina dorazila v nedeľu a v pondelok. Ďalších 100 amerických vojakov s úlohou chrániť občanov a majetok USA sa má presunúť do Bagdadu z iných častí Blízkeho východu. Do Iraku okrem toho mieri okolo 300 vojenských poradcov, ktorých vyslanie Obama schválil začiatkom júna.

Pokračovanie v diplomatickej misii

"Prítomnosť týchto dodatočných síl pomôže veľvyslanectvu pokračovať v jeho rozhodujúcej diplomatickej misii a spolupracovať s Irakom na výzvach, ktorým čelí pri konfrontácii s Islamským štátom v Iraku a Levante," píše vo vyhlásení tlačový tajomník Pentagonu John Kirby, pričom sa zmieňuje o nábožensko-extrémistickej skupine, ktorá v uplynulých týždňoch ovládla veľkú časť krajiny.

Obama v súlade s platnou legislatívou o vyslaní síl do Iraku v pondelok upovedomil prostredníctvom listu predstaviteľov oboch komôr amerického Kongresu. Okrem samotných vojakov by mali Američania do Bagdadu vyslať aj dodatočné vrtuľníky a bezposádkové lietadlá s cieľom zvýšiť bezpečnosť letovej prevádzky. Obama však odmieta myšlienku návratu pozemných bojových jednotiek. Vojenské posily majú v Iraku zostať dovtedy, kým si to bude vyžadovať bezpečnostná situácia.

Zasadnutie irackého parlamentu odložili

Krátko potom, ako sa v utorok zišli v Bagdade novozvolení irackí poslanci, prvé zasadnutie parlamentu bolo odložené na neskôr. Poslanci sa nedokázali dohodnúť na osobe svojho predsedu. Po krátkej prestávke sa do sály vrátilo len 75 z 328 poslancov, a tak plénum nebolo viac uznášaniaschopné, povedal najstarší poslanec Mahdí al-Háfiz, ktorý dočasne zastáva post predsedu parlamentu. "V prípade dosiahnutia dohody sa parlament zíde na budúci týždeň," povedal al-Háfiz

Od poslancov sa očakáva, že zvolia premiéra, prezidenta a predsedu parlamentu. Kontroverzný šiitský premiér Núrí al-Málikí by chcel zostať aj naďalej na svojom poste, no sunnitskí a kurdskí politici požadujú jeho odchod. Al-Málikího vládu dominovanú šiitmi obviňujú z diskriminácie sunnitov a Kurdov, čo pripravilo podľa nich vhodnú pôdu na postup islamistických extrémistov.

Kurdi na severe Iraku chcú podľa slov ich prezidenta Massúda Barzáního o niekoľko mesiacov zorganizovať referendum o nezávislosti, no jeho termín neuviedol. "Vlastný štát je prirodzené právo" Kurdov, povedal Barzání v jednom rozhovore pre BBC.