Sunnitskí povstalci obsadili hlavnú ropnú rafinériu Iraku

Islamisti rafinériu obliehali desať dní, pričom armáde sa podarilo niekoľkokrát ich útoky odraziť. Vo štvrtok zo závodu na spracovanie ropy evakuovali do bezpečia posledných asi 300 zamestnancov. Komplex pokrýva asi tretinu spotreby irackého paliva a boje už viedli k prídelovému systému.


Ozbrojenci z Islamského štátu v Iraku a Levante (ISIL) a jeho spojenci majú pod kontrolou už rozsiahle územia severne a západne od Bagdadu vrátane druhého najväčšieho mesta krajiny Mósul.

V uplynulých dňoch sa zmocnili aj hraničných priechodov so Sýriou a Jordánskom. Hovorca povstalcov uviedol, že rafinériu v Bajdží v provincii Saláhaddín teraz odovzdajú do správy miestnym kmeňom.

Dodal tiež, že postup na hlavné mesto bude pokračovať. Islamskí fundamentalisti pomaly postupujú smerom na Bagdad, postup bol však spomalený ofenzívou vládnych síl a šiitských milícií.

Odporúčame aj:

Za násilie v Iraku nie sme zodpovední, bránia sa USA

Izrael bombardoval Sýriu, zahynulo desať sýrskych vojakov

Deti v Sýrii slúžia militantom ako ostreľovači či špióni

Kerry presviedča Kurdov, aby podporovali centrálnu vládu

Americký minister zahraničia John Kerry vyzval v utorok lídrov irackého autonómneho kurdského regiónu, aby v boji proti sunnitským povstalcom z ISIL-u podporovali centrálnu vládu a nedovolili rozpad krajiny.

Kerry pricestoval do kurdskej oblasti po návšteve Bagdadu, kde irackej vláde sľúbil "intenzívnu" pomoc USA v boji proti fundamentalistom, ktorí obsadili už veľké časti severného Iraku.

"Čelíme novej realite," povedal na úvod stretnutia s Kerrym kurdský prezident Massúd Barzání, ktorý irackého premiéra Núrího al-Málikího viní zo zodpovednosti za súčasné násilie pre jeho nesprávnu politiku voči náboženským a etnickým skupinám.

Irak je podľa kurdského prezidenta pred rozpadom

Irak je podľa Barzáního na pokraji rozpadu, ktorému sa bude dať "len ťažko zabrániť". Kerry chce Kurdov presvedčiť, aby tieto snahy nevzdali a aby podporili novú centrálnu vládu.

Al-Málikí Kerrymu sľúbil, že tvorbu novej vlády odštartuje do 1. júla a že jej členmi bude viac Kurdov a sunnitov, ktorí sa sťažujú na diskrimináciu. Šiitskú al-Málikího vládu totiž mnohí vinia zo súčasného násilia, ku ktorému sa pridali aj mnohí umiernení sunniti.

"Chceli by sme, aby mal Irak vládu, ktorá bude ochotná zdieľať moc," vyhlásil Kerry. Irak ešte po aprílových parlamentných voľbách stále nemá novú vládu. Blok al-Málikího Právny štát v nich získal najviac kresiel, nezabezpečil si však väčšinu a bude musieť vytvoriť koalíciu. Podľa zdrojov z irackej vlády Spojené štáty už dali najavo, že "nebudú namietať, ak sa al-Málikí rozhodne vzdať moci".

ISIL vznikol odštiepením od teroristickej siete al-Kájda, ktorá údajne skupinu považovala za príliš extrémnu. Ozbrojenci chcú vytvoriť vlastný islamský štát v sunnitmi obývaných oblastiach Iraku ako aj v historickom regióne Levanta, teda aj v dnešnej Sýrii.

Sunnitskí moslimovia tvoria v Iraku menšinu a sťažujú na utláčanie zo strany väčšinových šiitov. Vo väčšine arabských krajín je pritom pomer opačný. Zosadený iracký diktátor Saddám Husajn preferoval menšinových sunnitov a väčšinových šiitov utláčal.