Porošenko vyhlásil prímerie v boji proti separatistom

Prímerie podľa neho začína platiť ešte v piatok a potrvá do 27. júna. Prezident vo vyhlásení uvádza, že vládne sily budú v tomto období začínať paľbu iba v prípadoch, keď na nich zaútočia separatisti.

O jeho zámere podpísať nariadenie o dočasnom jednostrannom prímerí rezort vnútra informoval na svojich internetových stránkach už počas dňa. Opatrenie má umožniť "teroristom zložiť zbrane", avšak tí, čo to neurobia, budú "odstránení", uviedlo ministerstvo.

Prudké boje na východnej Ukrajiny v piatok pokračujú už druhý deň v poradí po tom, čo armáda podľa vlastných údajov zabila 300 separatistov.

Viac o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate ----> TU.

Tieto informácie nemôžu byť momentálne nezávisle overené, avšak veliteľ separatistov Igor Strelkov už vo štvrtok uviedol, že pri zrážkach utrpeli "veľké straty" na životoch. Vládne sily hlásia sedem obetí na svojej strane. Nové piatkové boje prebiehajú asi 100 kilometrov od ruských hraníc.

Ukrajina opäť kontroluje hranice

Ukrajinské sily obnovili kontrolu na hranici s Ruskom a vedia tak už zabrániť dovozu vojenského vybavenia spoza hraníc proruským separatistom na východe krajiny. V piatok to oznámil ukrajinský minister obrany Mychajlo Kovaľ. "Naše sily kompletne obkľúčili problematický región a obnovili kontrolu na štátnej hranici," povedal minister. Podľa jeho slov tak úplne vylúčili možnosť priviezť akékoľvek zbrane z Ruskej federácie.

Ukrajinský prezident Petro Porošenko už v pondelok uviedol, že vládnym silám dáva za úlohu tento týždeň znovu získať plnú kontrolu na ukrajinskej hranici s Ruskom. Keď bude hranica zabezpečená, nasledovať by malo prímerie. "Vyhlásenie prímeria, kým sú hranice otvorené, by bolo nezodpovedné," povedal v tejto súvislosti prezident.

Prezident Porošenko predstaví mierový plán

Ukrajinský prezident Petro Porošenko v piatok oficiálne predstavil mierový 14-bodový plán, ktorého cieľom je riešenie krízy na východe krajiny. Jeho detaily sa ešte pred definitívnym zverejnením objavili v miestnych médiách. Porošenko o niektorých častiach plánu ešte vo štvrtok telefonicky hovoril aj s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.

Dokument okrem iného počíta s vytvorením desaťkilometrovej "nárazníkovej zóny" s Ruskom. Nie je však jasné, či by sa mala nachádzať na ruskej, alebo ukrajinskej strane. Ďalším bodom je usporiadanie predčasných parlamentných ale aj regionálnych volieb na území celej Ukrajiny.

Separatisti tiež v prípade zloženia zbraní majú dostať imunitu pred trestným stíhaním. Výnimkou majú byť len prípady ozbrojencov, ktorí sa dopustili "vážnych zločinov". Ďalšou podmienkou je prepustenie všetkých zajatcov zadržiavaných militantmi

Krvavé boje prebiehajú už druhý deň

Strety na východnej hranici sa začali vo štvrtok ráno pri východnom meste Krasnyj Lyman po tom, čo proruskí separatisti odmietli zložiť zbrane v súlade s mierovým plánom navrhnutým prezidentom Petrom Porošenkom.

Hovorca "protiteroristickej operácie" Kyjeva Vladyslav Selezňov povedal, že okolo 300 separatistov zahynulo opri obciach Jampil a Zakitne pri delostreleckej paľbe a vzdušných útokoch. Separatistom tiež podľa jeho slov zhabali ťažké zbrane, obrnené vozidlá ako aj ľahké zbrane. "Na ukrajinskej strane je sedem mŕtvych a 30 zranených. Vojenská akcia pokračuje," povedal Selezňov.

Najnovšie strety nasledujú po tom, ako separatisti odmietli výzvu na odzbrojenie v súlade s mierovým plánom prezidenta Porošenka, ktorý má zahŕňať jednostranné krátke prímerie zo strany vládnych síl a postupné odzbrojenie povstalcov. "Dali sme teroristom ultimátum, aby zložili zbrane, no odmietli," oznámil už vo štvrtok Selezňov. Dodal, že "povstalci si majú pripraviť 4000 rakiev".

Súvisiace:

Situácia na hraniciach s Ukrajinou je pokojná, tvrdí Kaliňák

Ukrajina zažíva tvrdé boje, Porošenko podpíše dohodu s EÚ

Gazprom už nechce plyn z ukrajinských zásobníkov

Washington zaviedol ďalšie sankcie

Spojené štáty v piatok oznámili uvalenie sankcií na sedem občanov Ruska a Ukrajiny v súvislosti s pokračujúcim proruským povstaním na východe Ukrajiny.

Podľa vyhlásenia ministerstva financií postihy spočívajú v zmrazení majetku, na ktorý majú dosah americké orgány, či zákaze obchodovať s Američanmi.

Doterajšie sankcie USA voči Rusku v súvislosti s Ukrajinou majú podobu finančných a cestovných obmedzení pre konkrétnych jednotlivcov a subjekty, ale taktiež zastavenia vývozu amerických moderných technológií využiteľných na vojenské účely. Postihovaniu celých sektorov hospodárstva, akým je napríklad energetika, sa Washington zatiaľ vyhýba.

Na zoznam sankcionovaných osôb pribudol napríklad guvernér samozvanej Luhanskej ľudovej republiky Valerij Bolotov, povstalecký veliteľ Igor Strelkov, známy aj pod menom Girkin, samozvaný ľudový starosta mesta Slovjansk Vjačeslav Ponomarjov, vicepremiér samozvanej Doneckej ľudovej republiky Andrej Purgin či predseda doneckej Najvyššej rady Denis Pušilin.