Asi percento detí príde na Slovensku ročne na svet po umelom oplodnení

Asi percento detí, ktoré sa na Slovensku narodia za rok, prichádza na svet po umelom oplodnení. „Na Slovensku sa ročne narodí asi 55.000 detí, z nich asi 600 je cez IVF (in vitro fertilizácia, pozn. TASR),“ povedal na dnešnej tlačovej konferencii Peter Pažitný zo zdravotníckeho inštitútu HPI. V susednom Česku a Rakúsku tento podiel predstavuje asi päť percent, v Belgicku, Dánsku, Fínsku ide asi o tri percentá.

Podľa lekára Petra Harbuláka z bratislavského centra pre gynekológiu a asistovanú reprodukciu GYN-FIV slovenské páry využívajú možnosť asistovanej reprodukcie v dosť nízkej miere v dôsledku menšej informovanosti a tabuizovaní témy. „Páry prichádzajú neskoro, prichádzajú vtedy, keď už to riešia dlhodobo a berú to nie ako reálnu možnosť ich riešenia problému, ale ako poslednú možnosť v celej škále možností, ktoré zďaleka nie sú také úspešné,“ povedal.

Vlani sa podľa výpočtov HPI na Slovensku urobilo asi 3166 cyklov IVF, liečbu podstúpilo okolo 2849 Sloveniek. Presné čísla však nie sú známe. Slovensko totiž neprispieva údajmi do celoeurópskeho registra zriadeného pri Európskej spoločnosti ľudskej reprodukcie a embryológie (ESHRE). Podľa Harbuláka je zriadenie národného registra záležitosťou ministerstva zdravotníctva.

Výskum, ktorý urobil HPI v štyroch z ôsmich centier asistovanej reprodukcie na Slovensku, ukázal, že úroveň zdravotnej starostlivosti v týchto zariadeniach je vysoká. Zapojili sa doň centrá GYN-FIV v Bratislave, Helios v Martine a košické centrá SPLN a Gyncare. „Výsledky sú skutočne veľmi dobré, aj keď ich porovnáme s Holandskom, kde robili prieskum podľa rovnakej metodiky. V centrách sú schopní odborníci, centrá sú dostupné pre ľudí. Oblasť, v ktorej sa treba zlepšiť, je komunikácia s pacientom a poskytovanie informácií pacientom,“ zhodnotila autorka výskumu Slavica Karajičič. Oblasť asistovanej reprodukcie je citlivá a tak by mali byť lekári podľa Karajičič veľmi empatickí a overiť si, či pacienti rozumejú liečbe a všetkým pokynom.

V priebehu deviatich týždňov sa do výskumu zapojilo 190 respondentiek, ktoré podstúpili liečbu neplodnosti v posledných 12 mesiacoch. Výskum monitoroval skúsenosti klientov so službami centier na základe 50 otázok štandardizovaného dotazníka holandskej Radboud University. Veľmi dobré hodnotenie mali v otázkach kompetentnosti lekárov, zdieľania rozhodovania o postupe liečby s pacientom či koordinácii práce personálu. Naopak, najmenej bodov získali kritériá „personál hovorí o klientovi, nie ku klientovi“, či ponuka psychologickej pomoci.

Svetová zdravotnícka organizácia definuje neplodnosť ako neschopnosť počať dieťa napriek pravidelnému nechránenému pohlavnému styku počas minimálne jedného roka. Výskyt neplodnosti celosvetovo narastá, podľa ESHRE ide o problém asi deviatich percent populácie. Príčiny neplodnosti súvisia s vekom ženy i muža, životným štýlom, zdravotným stavom a životným prostredím. Jeden z najdôležitejších predpokladov schopnosti počatia je vek ženy. Po tridsiatke plodnosť ženy klesá. Kým v roku 1990 bol priemerný vek prvorodičky na Slovensku 22 rokov, vlani to bolo už 27 rokov. Príčina neplodnosti páru je asi v polovici prípadov na strane ženy, v približne rovnakom počte prípadov ide o príčinu na strane muža.