Ostražitosť NATO bola podľa Fedora otupená

Toto výročie je pre krajinu, ako sme my, mimoriadne dôležité, pretože Slovensko žiadne iné priame bezpečnostné garancie nemá. NATO je garantom našej bezpečnosti. Zároveň je už takmer 65 rokov garantom bezpečnosti a mieru, stability, ale aj prosperity v celej Európe.

NATO sa však sústreďuje v posledných rokoch najmä na operácie mimo územia svojich krajín.
Lenže posledná bezpečnostná kríza a udalosti na Ukrajine nás presviedčajú, že jeden zo základných pilierov funkčnosti tejto organizácie ako keby sa dostával znovu viac do popredia.

Čo máte na mysli?
Jednotlivé členské štáty sú pod akýmsi bezpečnostným dáždnikom, pod obranou všetkých ostatných. Naozaj sa zdalo, že NATO sa bude orientovať viac na operácie mimo svojho územia. V minulosti sa tomu prispôsobovali všetky štruktúry a priority vyzbrojovania v jednotlivých členských štátoch. Ostražitosť NATO bola otupená. V súčasnosti prežívame akýsi míľnik, keď filozofia vzniku NATO prechádza akýmsi refreshom. Povestný článok 5 o súčinnosti všetkých členských štátov pri možnom ohrození ktoréhokoľvek člena je znovu na stole, ako jeden z najdôležitejších pilierov tejto organizácie.

Slovensko prijalo vstupom do NATO určité záväzky. Napríklad investovať do ozbrojených síl určité percento. Ani jeden rok sme to nesplnili.
Ako keby sa priority hľadali úplne niekde inde. Veľmi signifikantným však je, že aj po posledných udalostiach na Ukrajine počujeme v baltských štátoch vyhlásenia, že najzákladnejšou prioritou politiky vlády bude bezpečnosť. Politici začnú mať priority vtedy, keď ich cíti aj verejnosť. Bezpečnosť musí byť základnou úlohou štátu. Bezpečnosť sa stáva prioritou štátu vtedy, keď verejnosť cíti, akýsi typ ohrozenia. K nám to ešte možno nedochádza, ale som presvedčený, že politici musia byť myslením trochu vpred aj pred možnými ohrozeniami. Som presvedčený, že politici si začnú uvedomovať otázku bezpečnosti ako prioritu pre existenciu štátu.

My skôr ozbrojené sily vidíme pri živelných pohromách, alebo pri vysielaní do zahraničia. Je to nesprávny pohľad na ozbrojené sily?
Je to jeden z pohľadov. Sú tri také základné priority ozbrojených síl, na ktoré by sme ich mali budovať. Tou základnou by malai byť príprava ozbrojených síl na obranu územia vlasti. Od tejto nesmieme abstrahovať ani do budúcna. Druhou prioritou by mala byť súčinnosť ozbrojených síl pri možných ohrozeniach civilného charakteru, ako ste spomenuli živelné pohromy a podobne. A treťou prioritou, na ktorú štruktúry a výzbroj by sme mali pripravovať rovnako, je možné angažovanie sa našich vojakov v zahraničných operáciách.

Je dnes Slovensko platným členom NATO?
Určite áno. Len nesmieme svojim laxným postojom k našim záväzkom ukazovať, že sme len pasívnym členom a že sme čiernym pasažierom v tejto organizácii, ktorý garantuje našu bezpečnosť. Musíme si vážiť, že všetky ostatné členské štáty svojimi záväzkami pristúpili k dohode, že ak by SR bola priamo ohrozená vojensky, bezpečnostne, všetci ostatní sú povinní prísť na našu podporu. To isté samozrejme sme zadeklarovali aj my. Takže nesmieme poľaviť z nášho úsilia byť pripravení.

Sme schopní pomôcť nejakému členskému štátu NATO, keby bol ohrozený?
Samozrejme, že prostriedky, ktorými v súčasnosti disponujú ozbrojené sily sú v zúfalom stave. Sú však niektoré kapacity, niektoré vojenské spôsobilosti, ktorými do nejakého spoločného úsilia môžeme prispievať aj v súčasnosti. Veľmi očakávam od vedenia ministerstva obrany, že sa konečne začne sústrediť na podstatnú modernizáciu, ktorá je nevyhnutná a ktorá musí prísť v najbližších dvoch rokoch. Musíme zvýšiť efektívnosť vynakladania financií. O nákup výzbroje a výstroje by sme sa mali pokúšali v medzinárodnom meradle. Vtedy dokážeme veľmi výrazne znižovať nákupné ceny.