V parlamente pokračuje schôdza o obžalobe prezidenta

Zasadnutie národnej rady k obžalobe hlavy štátu sa prerušilo 14. februára na podnet predsedníčky poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucie Žitňanskej, podľa ktorej by schôdza mala pokračovať v dôstojnejších podmienkach.

Žitňanská tak narážala na neúčasť poslancov vládneho Smeru-SD v rokovacej sále. Plénum jej návrh odobrilo všeobecným súhlasom. Predsedajúci schôdze Ján Figeľ následne rokovanie prerušil s tým, že poslanci sa zídu 12. marca.

S takýmto postupom však nesúhlasil predseda parlamentu a asi desať minút po prerušení rokovania zvolal poslanecké grémium. Ak by Smer-SD vtedy v sále mal čo len jedného poslanca, ktorý by povedal, že s prerušením rokovania nesúhlasí, muselo by sa o prerušení hlasovať. Opozícia by na prerušenie schôdze v tom prípade nemala dosť hlasov.

Poslanci Smeru-SD sa ani dnes na rokovaní nezúčastnia. Mimoriadna schôdza by sa dnes mala skončiť, rokovať sa má podľa dohody poslaneckého grémia aj po 19:00. Písomne sú do rozpravy prihlásení štyria zákonodarcovia.

Návrh na obžalobu hlavy štátu predložilo do parlamentu päť opozičných strán. Podľa nich prezident Ivan Gašparovič pri rozhodnutí nevymenovať národnou radou zvoleného kandidáta Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora prekročil svoje ústavné právomoci.

Predkladateľ návrhu obžaloby na hlavu štátu Martin Poliačik (SaS) argumentuje, že prezident pri rozhodnutí nevymenovať Čentéša za generálneho prokurátora prekročil svoje ústavné právomoci. Gašparovič podľa jeho slov konal svojvoľne, ani jeden z prezidentom uvedených dôvodov nespĺňa kritérium na nevymenovanie kandidáta.

"Prezident založil svoje rozhodnutia na dôvodoch, ktoré nesúvisia s osobou kandidáta," konštatoval Poliačik s tým, že Čentéš nemohol ovplyvniť priebeh hlasovania v národnej rade a nezodpovedal zaň. Poslanec za SaS nepovažuje za relevantnú námietku hlavy štátu na tzv. politickosť kandidáta, keďže každého nominanta v národnej rade volia politici. Takisto nesúhlasí s relevanciou prezidentovej námietky v podobe Čentéšovej skartácie spisu poslanca Igora Matoviča, kde podľa Poliačika uvádza prezident nepresné a nepravdivé skutočnosti. Hlave štátu poslanec liberálov vyčíta, že nerozhodla v primeranej lehote, čím nezabezpečila riadny chod ústavných orgánov.

Ústava SR hovorí, že prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie Ústavy SR alebo za vlastizradu. O podaní obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada SR trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva národná rada na ústavný súd, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného súdu SR znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciu opätovne získať.