Desatina ľudí by pod 1000 eur mesačne nepracovala

Spomedzi ekonomicky aktívnych respondentov najväčšia skupina deklaruje, že sú ochotní pracovať, ak mesačne zarobia od 500 do 599 eur v hrubom.

Viac ako pätina ľudí teda hovorí, že stačí, ak budú zarábať približne o dvesto eur mesačne menej, ako je priemerná mzda na Slovensku.

Spoločnosť Profesia si nechala agentúre Focus vypracovať reprezentatívny prieskum s otázkou, aká je výška najnižšej mzdy, za ktorú sú respondenti ochotní pracovať. Respondenti mali uviesť, koľko je pre nich minimálny hrubý mesačný plat, za ktorý sú ochotní sa zamestnať na trvalý pracovný úväzok.

Spomedzi ekonomicky aktívnych respondentov najväčšia skupina deklaruje, že sú ochotní pracovať, ak mesačne zarobia od 500 do 599 eur v hrubom. Viac ako pätina ľudí teda hovorí, že stačí, ak budú zarábať približne o dvesto eur mesačne menej, ako je priemerná mzda na Slovensku.

Dohromady je ľudí, ktorí sú ochotní pracovať za menej ako priemernú mzdu, 58%. Približne 6% ľudí by pracovalo aj za nižšiu ako zákonom stanovenú minimálnu mzdu, ktorá v roku 2012 bola 327 eur. Naopak každý desiaty človek na Slovensku chce pracovať v prípade, že bude zarábať aspoň 1000 eur mesačne. Priemerná mzda podľa Štatistického úradu bol 781 eur v prvom polroku 2012.

Viac na výplatnej páske sa očakáva za vysokú školu

Podiel respondentov v najčastejšie uvádzanom platovom intervale (500 - 699 eur mesačne) je porovnateľný, ak sa v prieskume pýtali ľudí so základným vzdelaním, stredoškolským vzdelaním bez maturity či s maturitou.

Platí, že čím má človek vyššie vzdelanie, predpokladá, že bude zarábať viac. Výraznejší rozdiel v platových nárokoch je v skupine ľudí s vysokou školou. Necelá polovica vysokoškolsky vzdelaných ľudí predpokladá, že by mala zarábať aspoň 700 a ďalšia pätina ľudí s vysokoškolským titulom si myslí, že by mala mesačne zarábať viac ako 1000 eur.

„Je zaujímavé, že veľká skupina aj medzi ľuďmi so základným vzdelaním, približne desať percent, je ochotná pracovať za 1000 a viac eur mesačne," povedala generálna riaditeľka spoločnosti Profesia Ivana Molnárová.

Študenti odhadujú svoj plat podobne ako podnikatelia

Viac ako tisíc eur mesačne očakáva za svoju prácu 12 % ľudí, ktorí uviedli, že patria do kategórie nekvalifikovaní manuálni pracovníci, 7% spomedzi kvalifikovaných manuálne pracujúcich ľudí, 24% tvorivých odborných pracovníkov a 20% živnostníkov alebo podnikateľov. „Rovnaký podiel ľudí s platovými nárokmi nad 1000 eur, ako je medzi podnikateľmi a živnostníkmi, je v skupine študentov," povedala Ivana Molnárová, riaditeľka Profesie.

Študenti najčastejšie ako predpokladaný plat očakávajú 600 až 699 eur mesačne. Ľudia, ktorí sú v súčasnosti nezamestnaní, najčastejšie deklarujú, že sú ochotní pracovať za 400 až 600 eur.
Muži chcú zarábať viac

Pri porovnaní platov, za aký chcú pracovať muži a za aký plat chcú pracovať ženy, majú vyššie nároky muži. Nadpriemerne chce zarábať necelá tretina mužov, kým spomedzi žien chce viac ako 799 eur mesačne zarobiť iba každá štvrtá. V Bratislavskom kraji viac ako 1000 eur mesačne očakáva 17% ľudí

Najvyššie očakávania mesačného platu sú v Bratislavskom kraji, kde je nadpriemerne silná skupina, ktorá je ochotná pracovať za 1000 a viac eur mesačne (17%). V Košickom kraji je nadpriemerne silno zastúpená skupina, ktorá je ochotná pracovať za najnižší plat 200-400 eur (14%).

Prekvapivo v Banskobystrickom kraji žije 20% obyvateľov, ktorí sú ochotní pracovať za 1000 a viac eur mesačne, čo je väčší podiel ako v Bratislavskom kraji.