Po legislatívnych úpravách sa adresná energopomoc na Slovensku v budúcom roku dotkne 86 % domácností namiesto približne 90 %, ktoré ju dostávajú v tomto roku. Suma potrebná v štátnom rozpočte sa vďaka tomu zníži z aktuálnych 430 miliónov eur na predpokladaných 340 miliónov eur. V nedeľnej diskusnej relácii televízie TA3 V politike to 1. novembra uviedla ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD), zatiaľ čo opozičný poslanec Marián Viskupič (SaS) systém ostro kritizoval. O televíznej debate informuje TASR.
Podoba energopomoci a energošeky
Ministerka Saková v diskusii pripomenula, že ľudia vnímajú energopomoc od štátu najmä cez takzvané energošeky. Tie sa však v praxi vzťahujú iba na domácnosti zásobované teplom cez centrálne vykurovanie, a to navyše len v prípade, že skutočne došlo k reálnemu zvýšeniu ceny tepla.
„Všetci ostatní, ktorí žijú v domoch a nekúria cez centrálne vykurovanie, dostávajú energopomoc vo faktúre, že nemajú zvýšené ceny elektrickej energie a ceny plynu,“ priblížila šéfka rezortu hospodárstva.
Samotné zníženie počtu domácností odkázaných na štátnu energopomoc pripísala najmä prijatým legislatívnym zmenám. Ide napríklad o zohľadňovanie vyplatených dividend priamo do príjmu domácností či o prísnejšie obmedzenie počtu odberných miest, na ktoré môže jeden majiteľ dostať pomoc.
Kritika z opozície a jadrový zdroj
Opozičný poslanec Národnej rady SR Marián Viskupič (SaS) však systém pomoci vníma ako helikoptérové rozhadzovanie peňazí a zo strany ministerstva ide podľa neho o nezvládnutú úlohu. Poslanec kritizoval aj to, že opatrenia sa vôbec nedotýkajú domácností, ktoré vykurujú drevom či uhlím, pričom si agenda podľa neho vyžiadala zbytočné náklady na tvorbu nových pracovných miest.
„Ja to vidím z môjho pohľadu, že pravdu má premiér. Adresná energopomoc sa nevydarila,“ nadviazal Viskupič na dávnejšie vyjadrenie premiéra Roberta Fica (Smer-SD).
Obaja politici sa v relácii následne dotkli aj témy nového jadrového zdroja elektriny. Zhodli sa síce na tom, že Slovensko ho bude bezpochyby potrebovať, no diametrálne sa rozchádzali v hodnotení jeho prípravy. Zatiaľ čo Saková opakovala, že zatiaľ nie je podpísaná žiadna zmluva o výstavbe elektrárne a v koalícii je zhoda na prenesení zodpovednosti na úrad vlády, Viskupič proces kritizoval ako netransparentný a s nedostatkom informácií.
Cena elektriny a výroba Audi
Opozičný poslanec ďalej kritizoval zvýšenie ceny silovej elektriny pre domácnosti od Slovenských elektrární (SE), ktorá by mala v budúcom roku na základe memoranda dosiahnuť 79 eur za megawatthodinu (MWh). V čase podpísania memoranda za predchádzajúcej vlády to bolo 61 eur/MWh. Saková mu obratom pripomenula, že memorandum obsahujúce postupné zvyšovanie ceny podpísala práve predchádzajúca vláda, pričom o definitívnej cene na budúci rok rezort so Slovenskými elektrárňami stále rokuje.
Politickí oponenti nenašli v závere relácie zhodu ani pri hodnotení avizovaného presunu výroby luxusných modelov automobilky Audi z Bratislavy do USA. Podľa Sakovej zatiaľ nie je definitívne rozhodnuté a vláda robí maximum pre to, aby automobilky získali pre Slovensko nové modely pre výrobu. Viskupič je naopak presvedčený, že podnikateľské prostredie, odvodové a daňové zaťaženie firiem pozíciu výrobcov v krajine zhoršuje natoľko, že nepomáhajú už ani prípadné daňové úľavy.







