Európska centrálna banka (ECB) vo štvrtok 29. októbra podľa očakávaní trhov ponechala svoje úrokové sadzby na pôvodnej úrovni, pričom kľúčová depozitná sadzba zostáva na hodnote 2,50 %. Inštitúcia však zároveň varovala pred rastúcimi inflačnými rizikami v dôsledku drahších energií. Tento krok podľa agentúr DPA a Reuters pravdepodobne posilní očakávania, že na blížiacom sa decembrovom zasadnutí už banka posunie sadzby smerom nahor.

Boj s infláciou a geopolitické vplyvy

Banka počas tohto roka pristúpila k zvýšeniu úrokových sadzieb už dvakrát. Cieľom týchto krokov bolo zabrániť trvalému zakoreneniu vysokej inflácie v európskej ekonomike. Spotrebiteľské ceny totiž začali v eurozóne výrazne rásť najmä v dôsledku prudkého stúpania cien energií. Tento vývoj na trhoch bezprostredne nasledoval po vojenskom útoku Izraela a USA na Irán koncom februára.

„Ceny energií pokračujú v raste, čo predstavuje čoraz väčšie riziko zrýchlenia inflácie a spomalenia tempa hospodárskeho rastu. Bude pravdepodobne potrebné urobiť ešte viac, aj keď zatiaľ nie je potrebné sa príliš ponáhľať, keďže sme zatiaľ nezaznamenali, že by vývoj cien energií generoval sekundárne vplyvy,“ uviedla v aktuálnom stanovisku k úrokom Európska centrálna banka.

Trhy čakajú zvyšovanie, inflácia je nad cieľom

Na základe týchto opatrných, no varovných vyjadrení sa dá očakávať, že finančné trhy budú postupne zvyšovať pravdepodobnosť v poradí už tretieho zvýšenia úrokových sadzieb do konca tohto roka. Dôvodom sú aj tvrdé dáta – v septembri dosiahla celková inflácia v eurozóne úroveň 3,8 %, čo predstavuje najvyššiu hodnotu za posledné tri roky. Toto číslo je tak výrazne vyššie, než je strednodobý inflačný cieľ ECB, ktorý banka dlhodobo stanovuje na úrovni 2 %.

Nečakaný koniec Christine Lagardovej

Štvrtkové zasadnutie a rozhodnutie o úrokových sadzbách sprevádzala aj mimoriadne dôležitá personálna správa. Európska centrálna banka zverejnila svoje rozhodnutie o ponechaní sadzieb iba niekoľko hodín po tom, ako oficiálne oznámila, že jej súčasná šéfka Christine Lagardová k 7. februáru odstúpi zo svojej funkcie.

Jej odchod z čela inštitúcie sa tak udeje zhruba o deväť mesiacov skôr, než by uplynulo jej riadne funkčné obdobie. O predčasnom konci vplyvnej šéfky európskej centrálnej banky sa však v kuloároch špekulovalo už dlhšie. Ako pravdepodobné ďalšie pôsobisko Lagardovej sa najčastejšie spomínalo Svetové ekonomické fórum (WEF).