Ukrajina prišla o premiéra, opozícia vykročila k víťazstvu

Podľa jeho slov išlo o "osobné rozhodnutie" s cieľom "vytvoriť ďalšie možnosti pre politický kompromis v záujme mierového vyriešenia konfliktu". Prezident po prijatí abdikácie vládu požiadal, aby fungovala ako prechodná až do vymenovania nového kabinetu.

Odstúpenie vlády bolo pritom jednou z hlavných požiadaviek opozície.

Mykola abdikoval pre zachovanie mieru

Svetový šampión v boxe a líder ukrajinskej opozície Vladimir Kličko reagoval v utorok na odstúpenie premiéra Mykolu Azarova slovami, že je to len krok k víťazstvu".

"Niekoľko mesiacov hovoríme, že to, čo sa deje na uliciach, je tiež následok politiky súčasnej vlády. To nie je víťazstvo, to je len krok k víťazstvu," povedal Kličko, líder strany UDAR.

Podľa slov Mykolu Azarova vláda urobila všetko, aby konflikt medzi opozíciou a vládou vyriešila a kabinet bol nútený pracovať v "extrémnych podmienkach". Ako povedal, "dnes je najdôležitejšou vecou zachovať jednotu a celistvosť krajiny, je to dôležitejšie ako akékoľvek osobné plány či ambície, a preto som sa takto rozhodol".

Janukovyč sa dohodol s opozíciou

Ukrajinskí poslanci v utorok zrušili kontroverznú legislatívu, ktorá sprísňovala podmienky masového zhromažďovania. Išlo pritom o kľúčovú požiadavku opozície.

Po utorkovom hlasovaní zachvátil rokovaciu sálu v ukrajinskom parlamente búrlivý potlesk a opoziční zákonodarcovia vstali zo svojich lavíc. Za zrušenie legislatívy hlasovalo 361 poslancov, proti boli len dvaja.

Kontroverzné zákony schválili prevažne vládni poslanci za Stranu regiónov prezidenta Viktora Janukovyča ešte začiatkom januára. Ukrajinský prezident Viktor Janukovyč súhlasil so zrušením sporných zákonov o demonštráciách po pondelňajšom večernom stretnutí s lídrami opozície.

Janukovyč sa trojicou lídrov predbežne dohodol aj na prepustení zadržaných demonštrantov, no pod podmienkou, že z Kyjeva zmiznú barikády a demonštranti opustia vládne budovy.

Ministerka spravodlivosti Olena Lukašová tieto kroky označila za "politické rozhodnutie" a zároveň uviedla, že Arsenij Jacenjuk odmietol prezidentovu víkendovú ponuku stať sa novým premiérom. Lídri totiž trvajú na splnení svojej hlavnej požiadavky, ktorou je vypísanie predčasných volieb.

Putin v Bruseli odsúdil zasahovanie do záležitostí Ukrajiny

Ruský prezident Vladimir Putin sa počas utorňajšej návštevy Bruselu vyslovil proti akémukoľvek zasahovaniu zahraničia do záležitostí Ukrajiny, kde podľa neho prítomnosť politikov z iných krajín iba zhoršuje situáciu.

Narážal tak zrejme na udalosti z posledných týždňov, keď na Ukrajinu zmietanú protivládnymi nepokojmi často prichádzali západní diplomati. Putin zároveň prisľúbil, že Moskva dodrží dohodu s Kyjevom o finančnej pomoci a znížení ceny zemného plynu aj v prípade, ak sa dostane k moci ukrajinská opozícia.

Podľa jeho slov viedlo Rusko v minulosti "konštruktívny dialóg" i s jeho predchodkyňou Julijou Tymošenkovou, a nie je preto pre neho "tabu hovoriť so zástupcami všetkých politických síl na Ukrajine".

"Domnievam sa, že o čo viac je tam sprostredkovateľov, o to viac je tam problémov," povedal ruský líder po skončení summitu EÚ-Rusko na margo Ukrajiny. Rusko podľa neho do záležitostí Ukrajiny "prinajmenšom nebude nikdy zasahovať". "Domnievam sa, že Ukrajinci sú schopní vyriešiť si to sami... Môžem si len predstavovať, ako by naši európski partneri zareagovali, ak by sa počas vrcholiacej krízy v krajine ako Grécko alebo Cyprus objavil náš minister zahraničia na niektorom z tamojších protieurópskych zhromaždení a začal sa prihovárať účastníkom," povedal Putin pred novinármi v Bruseli, kde rokoval so stálym predsedom Európskej rady Hermanom Van Rompuyom, predsedom Európskej komisie Josém Manuelom Barrosom a vysokou predstaviteľkou EÚ pre zahraničnú politiku Catherine Ashtonovou.

Šéfka eurodiplomacie mieri do Kyjeva

Catherine Ashtonová mala bezprostredne po summite odletieť práve do Kyjeva, kam už druhýkrát za posledné štyri dni pricestoval i komisár EÚ pre rozširovanie Štefan Füle.

Ešte decembri prišla medzi odporcov ukrajinskej vlády asistentka ministra zahraničných vecí USA Victoria Nulandová, zatiaľ čo senátor John McCain sa 200-tisícovému davu v Kyjeve prihovoril slovami "Amerika stojí pri vás".

Ukrajina sa zmieta v najhorších nepokojoch od získania nezávislosti od Sovietskeho zväzu začiatkom 90. rokov. Dôvodom je nespokojnosť s vládou a prezidentom, ktorý koncom novembra oznámil odloženie podpisu dlhodobo pripravovaných prelomových dohôd s EÚ. Krátko na to vypukli v Kyjeve demonštrácie, ktoré eskalovali v polovici januára po prijatí sporných zákonov o verejných zhromaždeniach.

Následné strety demonštrantov s políciou si vyžiadali najmenej dva životy. Ukrajinská opozícia je dlhodobo nespokojná s príklonom krajiny k Rusku, ktoré koncom roka Kyjevu poskytlo veľkú finančnú podporu i lacnejší plyn. Neoficiálne ju však podmienilo odklonom od politiky a vplyvu EÚ.

Kanada zakázala vstup viacerým ukrajinským predstaviteľom

Kanadská vláda vydala zákaz na vstup do krajiny ukrajinským predstaviteľom zodpovedným za zásahy proti demonštrantom. V utorok to oznámil minister pre imigráciu Chris Alexander, konkrétne mená však nespomenul.

"S okamžitou platnosťou naša vláda obmedzuje vstup do Kanady hlavným predstaviteľom ukrajinskej vlády, ktorí sú zodpovední za útlak obyvateľstva a opozície," povedal novinárom.

Podobné opatrenia prijali minulý týždeň aj Spojené štáty, ktoré z toho istého dôvodu zrušili víza viacerým ukrajinským predstaviteľom. Kanadská vláda k tomuto kroku pristúpila po nočnom mimoriadnom rokovaní parlamentu o Ukrajine.