Októbrové komunálne a regionálne voľby v roku 2026 ukážu, či má opozícia dosť síl priniesť zmenu do miest a obcí a vyslať signál aktuálnej vládnej koalícii, že končí. V televízii Tlačovej agentúry Slovenskej republiky to uviedol predseda opozičného hnutia Progresívne Slovensko Michal Šimečka.
Ambície vo voľbách a rokovania opozície
Jeho strana má ambíciu v spojených samosprávnych voľbách prekonať stranu Smer sociálna demokracia na úrovni predsedov samosprávnych krajov a primátorov veľkých miest. Podľa neho vládna strana nestavia do boja o dôležité pozície dostatočne silných zástupcov.
„Ukážte mi, kde sa Smer sociálna demokracia usiluje v týchto komunálnych voľbách o nejaký silný výsledok. V ktorom krajskom meste má nejakého naozaj silného kandidáta?“ položil si otázku Michal Šimečka.
Opozičné strany podľa neho aj v stredu 14. októbra spoločne rokujú, pričom slabší kandidáti sa postupne vzdávajú s cieľom podporiť víťazstvo opozičných osobností s najväčšou šancou presadiť sa. Predseda hnutia dúfa, že tieto komunálne a župné voľby budú začiatkom konca súčasnej vlády.
S mimoparlamentnou stranou Demokrati nerokuje Progresívne Slovensko len o spoločnom postupe v komunálnych voľbách, ale aj o povolebnej spolupráci s výhľadom na parlamentné voľby.
- Rokovania o prípadnej spolupráci do parlamentných volieb naďalej aktívne pokračujú.
- Podľa predsedu hnutia prebiehajú diskusie v dobrej atmosfére, keďže si všetci zúčastnení uvedomujú vážnosť situácie.
- Konkrétne čiastkové výsledky rokovaní zatiaľ komentovať nechcel, no prisľúbil transparentné informovanie verejnosti po dosiahnutí finálnej dohody.
Kritika štátneho rozpočtu a podanie na Ústavný súd
Líder opozície mimoriadne kriticky vníma vládny návrh štátneho rozpočtu na nasledujúci rok. Poukázal na to, že kritika nezaznieva len z ich radov, ale prakticky od všetkých, ktorí nie sú priamo súčasťou vládnej koalície, vrátane zástupcov tripartity a Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky.
„Dlh rástol za každej vlády, ale nikdy nerástol takto rýchlo a v takom objeme ako za štvrtej vlády, a to popri troch takzvaných konsolidáciách,“ vyhlásil predseda hnutia Progresívne Slovensko.
Hnutie nesúhlasí ani s formou predloženia návrhu rozpočtu do Národnej rady Slovenskej republiky. Keďže podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti má vláda pri aktuálnej výške štátneho dlhu povinnosť predložiť rozpočet ako vyrovnaný, čo sa nestalo, opozícia vníma tento krok ako protiústavný stav. Michal Šimečka preto avizuje, že je ich občianskou aj politickou povinnosťou obrátiť sa na Ústavný súd Slovenskej republiky.
Hrozba rozpočtového provizória a krehká väčšina
V prípade neschválenia rozpočtu by štát začal v novom roku hospodáriť v takzvanom rozpočtovom provizóriu. Progresívne Slovensko nesúhlasí s nedávno prijatou novelou zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorá pravidlá takéhoto provizória zmierňuje. Podľa lídra hnutia by v takomto stave parlament absolútne stratil relevanciu a dôležitosť pri rozdeľovaní peňazí v štátnej správe.
Na práci parlamentu sa podľa neho navyše podpisuje veľmi krehká väčšina vládnej koalície.
„Ja ani netuším, ako dopadne táto jeseň z hľadiska parlamentnej práce. Fakt je, že prakticky už od volieb tlačíme pred sebou zoznam bodov, ktoré nestíhame prerokovať,“ konštatoval Šimečka na margo množstva neprerokovaných bodov programu, ktoré zákonodarný zbor presúva z jednej schôdze na druhú.







