Členské štáty Európskej únie (EÚ) v tichosti pripravujú koordinovanú reakciu na prípadný rozsiahly hybridný útok, ktorý by si vyžiadal straty na životoch. Na úrovni diplomatov, veľvyslancov a ministrov už dlhšie pokračujú diskusie o nasadení záchranných tímov, uvoľnení finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ a krízovej komunikácii. S odvolaním sa na piatich predstaviteľov Únie o tom v stredu 7. októbra informoval magazín Politico, pričom do popredia vystupujú aj obavy z únikov citlivých informácií priamo do Moskvy.

Incident v Lipsku a tajné rokovania

Rokovania vo výbore stálych predstaviteľov krajín EÚ (Coreper) sa uskutočnili v uplynulých týždňoch v prísne obmedzenom formáte, teda bez prítomnosti telefónov a spolupracovníkov. Tieto diskusie sa výrazne zintenzívnili od augusta, keď bol na nemeckom letisku Lipsko/Halle objavený dron s výbušninami. Berlín tento zmarený útok pripísal Moskve, tá však akúkoľvek zodpovednosť odmietla.

Európska únia sa téme hybridných útokov venuje už niekoľko rokov, pričom predstavila súbor nástrojov zameraný na koordináciu reakcií na kybernetické útoky, zasahovanie do volieb či sabotáž. Najnovšie sa však diskusie zameriavajú na riziko závažnejších útokov, ktorých priamym následkom by bol väčší počet obetí.

„Posilňujeme našu schopnosť predvídať a odhaľovať hrozby, zlepšovať systém včasného varovania a zabezpečiť, aby Európa mohla rýchlo a spoločne reagovať, keď bude naša demokratická odolnosť vystavená skúške,“ uviedol pre Politico eurokomisár pre spravodlivosť Michael McGrath na margo európskych demokracií, ktoré podľa neho od začiatku invázie na Ukrajine odolávajú rastúcemu počtu hrozieb.

Reálna hrozba obetí na životoch

Správy o údajných hybridných hrozbách v Únii prichádzajú takmer denne. Tento termín EÚ a Severoatlantická aliancia (NATO) používajú na označenie činností, ktoré majú rôzne ciele, ale ešte nedosahujú úroveň priameho vojenského útoku. Poľsko napríklad nedávno varovalo, že Rusko plánuje hybridné útoky s pomocou dronov a rakiet proti krajinám podporujúcim Ukrajinu.

„Musíme byť pripravení na niečo vážne. Žiaľ, udalosti v Lipsku nám ukázali, že veľmi vážny incident, ktorý si vyžiada viaceré obete, nie je vylúčený,“ upozornil jeden vysokopostavený diplomat EÚ. Ďalší poznamenal, že vzhľadom na rozsah a intenzitu ruských aktivít je takmer isté, že skôr či neskôr dôjde k obetiam, čo vyvolá obrovský tlak na EÚ a NATO.

Duplicita s NATO a strach z únikov

Pokračujúce diskusie v EÚ však niektoré členské štáty kritizujú, lebo podľa nich Únia prekračuje svoju úlohu v oblasti bezpečnosti a môže duplicitne vykonávať kľúčové funkcie NATO, ktoré už takmer 80 rokov tvorí základ európskej bezpečnosti. Bývalá hovorkyňa Aliancie Oana Lungescu varovala, že nejasnosti by mohli spomaliť rozhodovací proces, čo má v krízových okamihoch vážne dôsledky.

Diplomati zároveň poukázali na problém, že Únia má nedostatok zabezpečenej komunikácie. Existuje tiež silné podozrenie, že citlivé informácie, ktoré zaznejú počas stretnutí veľvyslancov, môžu uniknúť von.

„Moja vláda je veľmi nedôverčivá, čo sa týka výmeny citlivých spravodajských informácií v Coreper alebo dokonca v zasadacej sále lídrov. Buď sa to objaví v médiách, alebo to putuje priamo do Moskvy,“ priznal diplomat z jednej z východoeurópskych krajín.

Odborníci sa domnievajú, že s cieľom predísť zmätku v prípade výnimočnej udalosti by mali mať EÚ a NATO svoje úlohy vopred jasne rozdelené. Kým Aliancia by sa mala venovať výmene spravodajských informácií a vojenskému odstrašovaniu, EÚ by mala riešiť civilnú reakciu. Ruský prezident Vladimir Putin totiž podľa expertov medzi oboma organizáciami nerobí žiadny rozdiel a vníma ich ako jeden celok.