Kosovskí poslanci si v noci na stredu 7. októbra zvolili novú prezidentku. Stala sa ňou doterajšia predsedníčka Akadémie vied a umení Kosova Justina Shiroka Pulaová. Parlament ju do funkcie schválil krátko pred vypršaním stanovenej lehoty, čím krajina odvrátila hrozbu automatického rozpustenia zákonodarného zboru a konania ďalších predčasných volieb do 45 dní – v poradí už štvrtých od začiatku roka 2025. O ukončení dlhotrvajúcej politickej krízy informovala agentúra TASR na základe správy agentúry AFP.
Dohoda hodinu pred polnocou
Za Pulaovú napokon v zákonodarnom zbore hlasovalo 81 zo 120 poslancov. Potrebnú ústavnú väčšinu sa podarilo vládnej strane Sebaurčenie (Vetëvendosje) premiéra Albina Kurtiho zabezpečiť doslova na poslednú chvíľu. Podľa portálu Prishtina Insight totiž Kurti jej kandidatúru oznámil na tlačovej konferencii menej ako hodinu pred polnocou.
Predseda opozičnej Demokratickej strany Kosova (PDK) Bedri Hamza v reakcii uviedol, že Pulaová je pre nich prijateľným menom, zatiaľ čo ostatní dovtedy navrhovaní kandidáti v priebehu dňa podporu od PDK nezískali.
„Sľubujem, že vynaložím všetky svoje sily na ochranu nezávislosti, suverenity a územnej celistvosti Kosova,“ vyhlásila bezprostredne po hlasovaní 73-ročná Pulaová, ktorá medzi rokmi 2008 až 2011 pôsobila ako ministerka energetiky práve za aktuálne opozičnú stranu PDK.
Zákon výmenou za prezidentku
Kosovo nemalo riadneho prezidenta od apríla tohto roka, keď vo funkcii skončila Vjosa Osmaniová. Kosovský parlament vtedy po uplynutí jej mandátu nedokázal zvoliť nástupcu a bol automaticky rozpustený. Následné predčasné voľby síce vyhrala Kurtiho strana Sebaurčenie a zostavila novú vládu, no na zvolenie hlavy štátu a vyhnutie sa ďalšiemu pádu parlamentu potrebovala získať hlasy opozície.
Kurtimu sa napokon podarilo podporu PDK zabezpečiť v rámci starostlivo vyjednanej dohody. Opoziční poslanci súhlasili s podporou Pulaovej až po schválení zákona zameraného na obmedzenie právomocí Osobitného súdu pre Kosovo (KSC). Tento súd pritom len v septembri odsúdil za vojnové zločiny štyroch bývalých predstaviteľov Kosovskej oslobodzovacej armády (UCK), a to vrátane bývalého prezidenta Hashima Thaciho.
Stále bez štatútu kandidáta EÚ
Kosovo vyhlásilo nezávislosť od Srbska ešte v roku 2008, Belehrad to však dlhodobo odmieta uznať a územie stále považuje za svoju provinciu.
Nezávislosť tohto balkánskeho územia, ktoré je obývané prevažne kosovskými Albáncami, neuznávajú ani Slovensko a ďalšie štyri členské štáty Európskej únie. Aj z tohto dôvodu je Kosovo v súčasnosti jediným západobalkánskym štátom, ktorý nemá oficiálny štatút kandidátskej krajiny do EÚ.







