Náhle trhnutie tela tesne pred zaspaním často sprevádza nepríjemný pocit pádu. Podľa odborných odhadov ho bežne zažije 60 až 70 percent ľudí. Lekári ho považujú za úplne normálny a neškodný prejav prechodu z bdenia do spánku. Presnú príčinu veda dodnes celkom nepozná. Vie však veľmi dobre určiť to, čo ho zosilňuje a kedy už stojí za pozornosť lekára.

Ležíte v posteli a vaše myšlienky sa postupne rozpíjajú. Telo príjemne ťažkne. Zrazu máte pocit, že stúpite do prázdna alebo padáte do hĺbky. Celé telo sa prudkým myknutím okamžite prebudí. Srdce vám silno búši a partner vedľa vás sa možno preľaknuto tiež zobudí. O pár minút neskôr už opäť pokojne spíte, akoby sa nič nestalo.

Tento jav sa odborne nazýva hypnický alebo hypnagogický zášklb. Hoci ho dôverne pozná absolútna väčšina ľudí, veľmi dlho zostával len na okraji záujmu modernej medicíny. Čo o ňom dnes presne vieme a čo nášmu telu signalizuje?

Čo sa v tele presne deje

Hypnický zášklb je krátke, mimovoľné a náhle stiahnutie svalov. Často zasiahne takmer celé telo a to najmä ruky a nohy. Odborná literatúra ho zaraďuje medzi myoklonické zášklby, čo predstavuje rýchle mimovoľné pohyby svalov. Prichádza výlučne na prelome bdenia a spánku v jeho úplne najľahšej fáze.

Okrem nepríjemného trhnutia ho môžu sprevádzať aj ďalšie silné vnemy. Ľudia často opisujú pocit voľného pádu, veľmi krátky sen o zakopnutí či rýchle búšenie srdca. Odborné prehľady uvádzajú aj zriedkavejšie zmyslové varianty. Pri nich človek pri zaspávaní namiesto pohybu vníma len prudký záblesk svetla alebo obrovský hlasný zvuk priamo v hlave.

Prečo tento jav vzniká

Presná príčina zostáva pre vedu dodnes nejasná. Neurofyziológovia v roku 2014 podrobne opísali na zdravom človeku priebeh tohto zášklbu. Ich ďalšia štúdia z roku 2016 naznačila, že vzniká v podkôrových oblastiach mozgu a nie v mozgovej kôre. Podľa odborného prehľadu sa predpokladá, že ho spúšťajú náhle signály z retikulárnej formácie mozgového kmeňa. Ide o citlivú oblasť, ktorá priamo súvisí aj s prirodzenou reakciou na úľak. Pri prechode do spánku je tento systém veľmi nestabilný a krátkodobo môže takto nečakane vystreliť.

Iná populárna teória hovorí o dávnom evolučnom pozostatku. Podľa nej mohol mozog našich zvieracích predkov spávajúcich na stromoch interpretovať náhle uvoľnenie svalov ako voľný pád. Následne musel okamžite vyvolať záchranný reflex na bezpečné zachytenie sa na konári. Zatiaľ ide však len o zaujímavú vedeckú hypotézu, ktorú moderný výskum doteraz nepotvrdil.

Čo zášklby najviac zosilňuje

Hoci sa zášklby veľmi často objavujú náhodne aj u celkom zdravých ľudí, odborníci opakovane spomínajú niekoľko konkrétnych rizikových faktorov. Práve tie ich robia podstatne častejšími alebo nepríjemne intenzívnejšími.

  • Kofeín, nikotín a iné bežné stimulanty, najmä ak ich človek užije v druhej polovici dňa.
  • Obrovský stres, úzkosť a celkové psychické vypätie organizmu.
  • Dlhodobá únava a chronický nedostatok kvalitného spánku.
  • Intenzívne cvičenie tesne večer pred spaním.
  • Veľmi nepravidelný spánkový režim počas pracovného týždňa.

V odbornej literatúre sa ako možný spúšťač spomínajú aj niektoré druhy liekov. Ide napríklad o známe antidepresíva zo skupiny SSRI. Zatiaľ ide však najmä o izolované opisy jednotlivých klinických prípadov. Svoje predpísané lieky preto nikdy zbytočne nevysadzujte bez odbornej porady s vaším lekárom.

Kedy by ste mali spozornieť

Obyčajný bežný zášklb prichádzajúci len raz za čas vôbec neznamená závažné ochorenie. Podľa odhadov citovaných v odbornej literatúre ho občas zažíva asi 70 percent ľudí, no len okolo desať percent z nich ho má doslova denne. Väčšina ľudí ho navyše nezažije pri úplne každom zaspávaní.

Obrovský problém môže nastať vtedy, keď sa zášklby pravidelne opakujú v dlhej sérii. Takzvané zosilnené hypnické zášklby môžu podľa vedeckej štúdie publikovanej v roku 2023 výrazne narúšať prirodzené zaspávanie a viesť k chronickej nespavosti. Človek sa potom môže začať panicky báť, že už znovu vôbec nezaspí. Práve tento strach celý problém v konečnom dôsledku len zhoršuje.

Lekára je rozumné navštíviť vtedy, ak vaše zášklby spĺňajú tieto varovné kritériá.

  • Prichádzajú veľmi často a pravidelne vám bránia zaspať.
  • Objavujú sa aj úplne inokedy ako len pri zaspávaní.
  • Sprevádzajú ich nepríjemné pocity v nohách, hlasné chrápanie s prestávkami v dýchaní alebo mimoriadne výrazná denná únava.

Lekár môže naliehavo potrebovať odlíšiť vaše zášklby od iných neurologických pohybových porúch v spánku. Ide napríklad o známy syndróm nepokojných nôh či periodické pohyby končatín a v niektorých prípadoch aj o nebezpečné epileptické záchvaty. Odborný prehľad z roku 2018 jasne upozorňuje, že nadmerné zášklby boli opísané aj u ľudí s Parkinsonovou chorobou. Rovnako sa objavili pri silnej migréne či poškodení mozgového kmeňa. Rozhodne to však neznamená, že bežný nočný zášklb automaticky poukazuje na tieto smrteľné choroby.

Ako ich môžete obmedziť

Keďže tieto zášklby úplne odstrániť nemožno, odborníci jednoznačne odporúčajú zmierniť aspoň tie faktory, ktoré ich najviac podporujú. Veľmi pomôže radikálne obmedziť silnú kávu, čierny čaj, energetické nápoje a sladkú čokoládu v neskorom popoludní a večer. Treba sa tiež vyhnúť náročnému cvičeniu tesne pred spaním a dodržiavať pravidelný čas ukladania sa do postele. Pred spánkom sa skúste upokojiť napríklad jednoduchým dychovým cvičením. Žiadne z týchto opatrení však nie je stopercentná záruka, že sa obávané trhnutie napokon neobjaví.

Pre obrovskú väčšinu ľudí je hypnický zášklb naozaj len veľmi krátkym signálom. Ukazuje, že mozog práve prepína z bdenia do spánku a tento prechod nebol celkom plynulý. Oveľa častejšie trhnutia po náročnom dni tak môžu byť len obyčajnou pripomienkou, že vaše unavené telo akútne potrebuje viac pokoja a spánku. V žiadnom prípade by tak nemali byť okamžitým dôvodom na prehnané obavy o vaše zdravie.