V noci na nedeľu 25. októbra 2026 sa hodiny posunú z tretej hodiny rannej späť na druhú hodinu. Ide o najskorší možný termín jesennej zmeny času. Európska komisia už zverejnila termíny posunov až do roku 2031, pretože návrh na zrušenie striedania času od roku 2019 definitívne uviazol medzi členskými štátmi. Zákaz pritom nikto nezrušil. Nikdy totiž nezačal reálne platiť.

Podľa európskych pravidiel končí letný čas vždy v poslednú októbrovú nedeľu. Tá môže pripadnúť na niektorý deň medzi 25. a 31. októbrom a v roku 2026 vychádza práve na úplne prvý z nich. Vlani sa čas menil 26. októbra a v roku 2027 to bude až 31. októbra. Noc zo soboty na nedeľu tak bude o hodinu dlhšia, ráno bude skôr svetlo a večer sa zato zotmie oveľa skôr.

Mnohí ľudia netrpezlivo očakávali, že posun hodín sa už dávno skončí. Európsky parlament predsa pred siedmimi rokmi jasne hlasoval za jeho zrušenie. Prečo teda hodinky prestavujeme ďalej a ešte najmenej päť ďalších rokov bez debaty budeme?

Termíny sú dané až do roku 2031

Striedanie času v Európskej únii upravuje stará smernica z roku 2000. Podľa nej sa letný čas začína v poslednú marcovú nedeľu a končí v poslednú októbrovú nedeľu vo všetkých členských štátoch súčasne. Európska komisia má preto povinnosť raz za päť rokov zverejniť konkrétne termíny na nasledujúce obdobie.

Tak sa stalo aj tento rok. V oznámení z 18. marca 2026 Komisia pevne stanovila dátumy na roky 2027 až 2031. Letný čas sa podľa neho bude v roku 2027 začínať 28. marca a končiť 31. októbra. V roku 2031 sa hodiny posunú 30. marca a následne 26. októbra.

Na Slovensku určuje konkrétne dátumy národné nariadenie vlády. Platné nariadenie číslo 522 z roku 2021 pokrýva len roky 2022 až 2026, takže vláda bude musieť onedlho prijať nové. Česká vláda napríklad takéto nariadenie na roky 2027 až 2031 schválila už v septembri 2026. Samotné skončenie platnosti slovenského predpisu striedanie času vôbec nezruší, keďže nadradená európska smernica naďalej platí.

Prečo sa vytúžené zrušenie zaseklo

Európska komisia v roku 2018 zorganizovala obrovskú verejnú konzultáciu, do ktorej sa zapojilo viac ako štyri a pol milióna ľudí. Zrušenie striedania času podporilo až 84 percent z nich, pričom na Slovensku to bolo presne 80 percent. V septembri 2018 Komisia predložila návrh smernice a Európsky parlament ho v marci 2019 masívne podporil. Pôvodne sa tak počítalo s tým, že úplne posledná zmena času by mohla prebehnúť už v roku 2021.

Na konečné prijatie zákona však musí súhlasiť aj Rada Európskej únie, v ktorej priamo zasadajú zástupcovia členských štátov. Tam sa sľubný návrh od roku 2019 nepohol z miesta. Štáty sa síce zhodujú na potrebe jednotného času, no nedokázali sa dohodnúť na tom, či by mal natrvalo zostať letný, alebo zimný čas.

Podľa českej vlády je jednotné riešenie absolútne zásadné pre fungovanie spoločného trhu a pre všetky cestovné poriadky v doprave. Ak by si každý štát vybral iný čas, mohla by Európa skončiť s chaotickou mozaikou časových posunov medzi susedmi. Rokovania navyše podľa portálu euBrief denníka SME mimoriadne odsunula pandémia a vojna na Ukrajine.

Rada Európskej únie podľa dostupných informácií z Bruselu ani v roku 2026 neprijala konečné rozhodnutie a neurčila ani harmonogram ďalšieho postupu.

Nová štúdia ako nová šanca

Komisia napriek tomu tento starý návrh nestiahla a v roku 2026 ho opäť zaradila do svojho pracovného programu. Na žiadosť členských štátov spustila úplne novú štúdiu o dopadoch striedania času. Hotová má byť do konca roka 2026 a má poskytnúť tvrdé podklady pre rozhodnutie Rady. Tento fakt potvrdil aj český minister práce Aleš Juchelka presne vo chvíli, keď ich národná vláda schvaľovala nové termíny.

Vôbec však nie je isté, že práve táto štúdia celú patovú situáciu prelomí. Komisia podľa nedávnych vyjadrení neplánuje predložiť nový legislatívny návrh, ktorý by rokovania posunul ďalej. Vo svojej správe na to poukázal aj odborný portál Techbyte.

Argumenty za a proti

Odborná debata o striedaní času sa dnes vedie najmä o našom zdraví. Český minister pre zdravie Boris Šťastný priamo žiadal, aby Česko v Únii presadzovalo otvorenie diskusie o konci striedania času a podporilo celoročný štandardný čas. Urobil tak v oficiálnom pripomienkovom konaní k novému nariadeniu.

Pôvodný a silný argument úspory energie pritom úplne stratil svoju váhu. Už podľa zistení Európskej komisie z roku 2007 väčšina oslovených krajín uviedla jeden zásadný fakt. Letný čas preukázateľne nemá žiadny výraznejší pozitívny vplyv na poľnohospodárstvo, dopravu ani na cestovný ruch.

Čo z toho pre nás reálne vyplýva

Pre obyvateľov Slovenska to v praxi znamená veľmi jasnú správu. Hodinky si budeme doma prestavovať dvakrát ročne s istotou minimálne do roku 2031. Rozhodnutie o tom, či sa to niekedy vôbec zmení, totiž nezávisí od Bruselu ani od Bratislavy osamote. Záleží výlučne len na tom, či sa celých 27 štátov dokáže dohodnúť na jednom čase. Dovtedy platí jedno jednoduché pravidlo. V poslednú marcovú nedeľu si ručičky posunieme o hodinu dopredu a v poslednú októbrovú zasa o hodinu späť.