Tadžikistan stavia na rieke Vachš novú priehradu Rogun, ktorá má po dokončení merať úctyhodných 335 metrov a stať sa tak suverénne najvyššou na svete. K augustu 2026 dosahovala zhruba 190 metrov. Obrovský projekt za viac ako šesť miliárd dolárov má v krajine ukončiť zimné výpadky elektriny. Kritici však hlasno upozorňujú na štátne dlhy, na nútené presídľovanie desaťtisícov ľudí a na vplyv stavby na susedné krajiny.

Koncom augusta 2026 oficiálne oznámila talianska stavebná firma Webuild, že teleso priehrady v horách stredného Tadžikistanu už dosiahlo nadmorskú výšku 1155 metrov. Pre ľudí žijúcich v okolí to priamo znamená, že hladina nádrže môže postupne stúpnuť o ďalších štyridsať metrov. Dve obrovské turbíny, ktoré tu už v predstihu vyrábajú elektrinu, budú môcť konečne pracovať s oveľa väčším výkonom. Z celkových plánovaných 335 metrov výšky je tak dnes postavených už približne 190 metrov.

Rogun je absolútnym vlajkovým projektom súčasnej tadžickej vlády. Má celej krajine zabezpečiť dostatok elektriny a zároveň z nej rýchlo urobiť strategického vývozcu energie do celej Strednej Ázie. Otázka, ktorú si dnes kladú svetoví ekonómovia aj ochranári, znie mimoriadne jasne. Vyváži celkový prínos stavby jej obrovské finančné a nezanedbateľné spoločenské náklady?

Stavba storočia, ktorá reálne trvá pol storočia

Základná výstavba sa začala ešte počas éry Sovietskeho zväzu v roku 1976. Po jeho rozpade sa takmer úplne zastavila a dlhé roky sa na mieste robili skutočne len najnutnejšie prípravné práce. Tadžická vláda celý projekt opätovne naštartovala až v roku 2016. Talianska spoločnosť Webuild, ktorá stavia hlavnú hrádzu v rámci pôvodnej zákazky za približne dva celé tri desatiny miliardy dolárov, uvádza presné technické riešenie. Ide o kamenitú a sypanú hrádzu, ktorá má vo svojom vnútri nepriepustné ílové tesniace jadro.

Samotná elektráreň sa dômyselne stavia po vopred určených etapách. Preto dokáže už priamo počas zdĺhavej výstavby aspoň čiastočne vyrábať elektrinu. Po svojom úplnom dokončení má mať celkový inštalovaný výkon od 3600 až do 3780 megawattov. Finálne číslo záleží na tom, ktorý konkrétny zdroj sa pri výpočtoch použije. Očakáva sa, že ročne má vyrobiť obrovských 14400 gigawatthodín elektriny. Svetová banka v roku 2023 k téme uviedla, že toto množstvo zodpovedá asi sedemdesiatim percentám vtedajšej celkovej výroby elektriny v Tadžikistane. O niečo novšie údaje citované v spravodajskej agentúre Eurasianet však hovoria skôr o zhruba šesťdesiatich percentách súčasnej národnej produkcie.

Prečo Tadžikistan toto obrovské dielo potrebuje

Tadžikistan podľa informácií stavebnej firmy totiž každú jednu zimu zúfalo bojuje s neúnosným nedostatkom energie. Rogun má práve tieto pravidelné zimné výpadky veľmi výrazne zmierniť a teoreticky až zdvojnásobiť celkovú výrobu elektriny v krajine.

Svetová banka pritom označuje projekt primárne za čisto exportne orientovaný. Riaditeľ banky pre infraštruktúru v Európe a v Strednej Ázii Charles Cormier v júni 2026 verejne uviedol, že obrovský vývoz elektriny z Rogunu môže priamo oživiť celý regionálny trh s energiou. Banka zároveň pozitívne odhaduje, že celý projekt vytvorí viac ako tridsaťtisíc priamych a nepriamych pracovných miest. Očakáva sa, že po dokončení bezpečne zlepší každodenný prístup k elektrine pre približne desať miliónov ľudí v regióne.

Účet vo výške celej polovice ekonomiky štátu

Samotná finančná stránka projektu však zostáva zďaleka tým najväčším otáznikom. V oficiálnom dokumente Svetovej banky z roku 2023 sa uvádza, že tadžická vláda v rokoch 2007 až 2022 už stihla minúť na Rogun približne tri celé tri desatiny miliardy dolárov zo svojho rozpočtu. Dokončenie obrovskej stavby vtedy banka odhadovala na najmenej šesť celých jedna desatina miliardy dolárov. Toto číslo pritom zodpovedalo až 58 percentám hrubého domáceho produktu celej krajiny za rok 2022. Novší zverejnený dokument banky z decembra 2024 už priamo počíta so sumou 6,29 miliardy dolárov rozloženou do rokov 2024 až 2033.

Na financovaní tohto kolosu sa okrem samotného štátu podieľa aj viacero inštitúcií. Svetová banka schválila v decembri 2024 jednorazový grant vo výške 350 miliónov dolárov a v júni 2026 k nemu pridala ďalších 300 miliónov. Známa Ázijská banka pre infraštruktúrne investície priamo schválila v decembri 2024 úver v hodnote 270 miliónov dolárov. Zástupcovia Svetovej banky uvádzajú, že partneri by chceli spoločne zabezpečiť až tri miliardy dolárov zo zvýhodnených prostriedkov. Ich absolútnou podmienkou pre tieto úvery je však prísne dodržiavanie všetkých medzinárodných environmentálnych a pracovných štandardov.

Už v lete 2025 sa objavili prvé neoficiálne správy, podľa ktorých vraj banka svoje financovanie dočasne úplne pozastavila. Samotná Svetová banka to pre novinárov z agentúry Eurasianet rázne poprela. Prisľúbené peniaze však podľa nich nemohla reálne uvoľniť na účty, kým tadžická vláda vopred nesplnila konkrétne dohodnuté podmienky. To sa oficiálne stalo až dvadsiateho druhého decembra 2025. Kritici podľa tej istej agentúry opakovane upozorňujú, že krajine na úspešné dokončenie celej obrej stavby stále reálne chýba obrovská suma približne päť celých osem desatín miliardy dolárov.

Úplne nejasný je po rokoch aj samotný konečný termín dokončenia. Pôvodné veľmi optimistické odhady kedysi počítali s dokončením v roku 2028. Súčasný finančný plán Svetovej banky však už reálne siaha minimálne do roku 2033. Posledná hĺbková analýza ratingovej agentúry pripúšťa podľa britského odborného časopisu jeden veľmi jasný záver. Podľa expertov sa celá táto komplikovaná stavba môže s určitosťou natiahnuť až do roku 2035.

Kto nakoniec zaplatí tú skutočnú cenu

Obrovská nádrž po napustení úplne zaplaví obrovské a cenné územie v celom údolí Vachša. Svetová banka ešte v roku 2023 oficiálne počítala s vynúteným presídlením približne štyridsaťsedemtisíc obyvateľov. Domáci kritici stavby otvorene uvádzajú číslo blížiace sa k okrúhlym päťdesiattisíc presídleným ľuďom. Banka preto v júni 2024 priamo zorganizovala verejné konzultácie v meste Dušanbe ako aj v samotných oblastiach najhoršieho presídľovania. Tadžická vláda sa na nich podľa jej správ slávnostne zaviazala, že časť budúcich príjmov z obrovskej elektrárne priamo venuje najzraniteľnejším skupinám svojho dotknutého obyvateľstva.

Samotná rieka patrí do zložitého medzinárodného povodia. Z tohto dôležitého zdroja bežne čerpajú životodarnú vodu aj ďalšie susedné krajiny po prúde. Práve Uzbekistan mal voči projektu v minulosti obrovské a hlasné výhrady. Svetová banka sa však v materiáloch jasne bráni. Uvádza, že k medzinárodnému financovaniu pristúpila vždy až po predchádzajúcom ubezpečení a získaní podpory u dotknutých susedných krajín. Len v októbri 2024 napríklad priamo zorganizovala v uzbeckom Taškente rozsiahle spoločné konzultácie o vážnych obavách dotknutých štátov na tomto toku.

Rôzni kritici vrátane mnohých medzinárodných ekologických organizácií zasa hlasno namietajú, že sľúbené ochranné mechanizmy stavby sa v čase silno oslabujú. Priamo upozorňujú na úplne nedostatočnú finančnú a kontrolnú transparentnosť obrovského národného projektu. Svetová banka naopak pri všetkých otázkach tvrdí, že vzájomná spolupráca a financovanie sú striktne a dlhodobo podmienené len a výlučne plnením jej prísnych environmentálnych a sociálnych štandardov.

Preteky o svetový stavebný rekord

Titul doteraz vôbec najvyššej prevádzkovanej priehrady sveta celkom zaslúžene patrí komunistickej Číne. Dlhé roky ho bez debaty držala majestátna tristopäť metrová čínska oblúková priehrada. V máji 2025 však začala reálne napúšťať svoju vodu ďalšia nová čínska priehrada. Výšku jej steny medzinárodné odborné zdroje udávajú v tesnom rozmedzí od 312 do 315 metrov. Samotný Tadžikistan má však pritom mimoriadne slávnu rekordérku aj doma. Ich slávna tristometrová sovietska priehrada bola v čase svojho definitívneho dokončenia v roku 1980 naozaj tou najvyššou postavenou priehradou na celom svete. Zaujímavé je, že aj toto unikátne technické dielo leží na tej istej rieke s názvom Vachš.

Ak nedokončený Rogun napokon skutočne dosiahne očakávaných 335 metrov v rovnakej lokalite, prekoná okamžite všetky doterajšie známe stavby. Pre malý Tadžikistan však ani zďaleka nejde predovšetkým o takýto povrchný rekord. Ide hlavne o to, či obrovská betónová stavba nakoniec zachráni alebo naopak zničí tento štát. Krajina totiž do jedinej doliny vkladá finančnú sumu celkom voľne porovnateľnú s takmer polovicou jej slabej národnej ekonomiky. Kľúčové je len jedno a to či celá stavba prinesie v zime stabilné a dostatočné dodávky elektriny a sľubované rekordné príjmy zo zahraničného exportu. Musí sa to stať ešte oveľa skôr, ako jej obrovské stavebné náklady stihnú definitívne zničiť slabé národné verejné financie a privedú štát k bankrotu. Definitívna odpoveď na takto zložito položenú otázku však určite nebude známa skôr ako v polovici tridsiatych rokov nášho storočia.