Plynárenské prepojenie medzi Poľskom a Slovenskom, do ktorého výstavby sa investovalo približne 100 miliónov eur a dokončené bolo ešte v roku 2022, zostáva aj naďalej prakticky nevyužité. Hoci malo posilniť energetickú nezávislosť oboch krajín, Slovensko možnosť dovozu plynu zo severu nevyužíva pre vysoké trhové ceny a dodávky suroviny v súčasnosti zabezpečuje primárne z južného smeru.
O pretrvávajúcej nulovej či minimálnej vyťaženosti kľúčovej plynárenskej infraštruktúry informoval v utorok 29. septembra poľský odborný portál WNP.pl, správu následne sprostredkoval varšavský spravodajca TASR. Strategický cezhraničný plynovod dosahuje celkovú dĺžku necelých 170 kilometrov, pričom približne 61 kilometrov vedie na poľskej a 106 kilometrov na slovenskej strane.
Drahší plyn zo severu a mlčanie na slovenskej strane
Slovenská strana zatiaľ oficiálne neposkytla detailné vysvetlenie, prečo cezhraničný plynovod z Poľska nezapája do svojho energetického mixu vo väčšom rozsahu. Neoficiálne sa však podľa portálu WNP.pl objavujú opakované sťažnosti odberateľov a obchodníkov, že takto dovezený plyn by bol podstatne drahší než surovina získavaná z alternatívnych južných trás.
Pre Poľsko nie je prepojenie so Slovenskom v bežnej prevádzke existenčne dôležité, keďže krajina disponuje vlastným pobrežným LNG terminálom v Świnoujście a strategickým plynovodom Baltic Pipe. Plynovod na slovenské územie tak Varšava vníma predovšetkým ako dôležitú záložnú možnosť pre prípad mimoriadnych a nepredvídaných krízových situácií.
Tranzit na Ukrajinu a americké dodávky
Otázka, ako plynárenskú infraštruktúru oboch štátov konečne efektívne sfunkčniť, bola predmetom intenzívnych debát už v januári tohto roka. Predstavitelia slovenskej prepravnej spoločnosti Eustream vtedy rokovali s poľským štátnym prevádzkovateľom siete GAZ-SYSTEM. Zámerom oboch firiem bolo preskúmať možnosti, ako zatraktívniť prepravu plynu z poľských terminálov na skvapalnený zemný plyn (LNG) cez slovenské územie a posielať ho ďalej na vojnou zasiahnutú Ukrajinu.
O možnostiach dodávok amerického skvapalneného plynu z poľských terminálov na Slovensko sa navyše intenzívne rokovalo už na jeseň minulého roka.
„Potenciálne objemy prepravované na juh cez Poľsko by mohli predstavovať 4 až 5 miliárd kubických metrov plynu ročne, čo je približne ročná spotreba plynu na Slovensku,“ upozornili v novembri 2025 zdroje agentúry Reuters.
Napriek týmto veľkolepým projektom a plánom na energetickú diverzifikáciu však masívna stomiliónová infraštruktúra zostáva aj v závere roka 2026 prevažne prázdna, pričom o reálnych tokoch suroviny naďalej rozhodujú najmä prepravné tarify a konečné ceny plynu.
