V Británii či Spojených štátoch sa rozšírila predstava seniorov, ktorí predajú dom a peniaze minú na cestovanie. Údaje však ukazujú o niečo skromnejší obraz. Väčšina z nich rieši splátky, opravy alebo pomoc rodine. Na Slovensku, kde takmer každý býva vo vlastnom byte, má táto debata úplne iný rozmer.

Na nárazníkoch áut amerických dôchodcov sa roky objavuje nálepka s vtipným odkazom o tom, že majiteľ míňa dedičstvo svojich detí. Ekonómovia ju často citovali ako mäkký dôkaz javu, že generácia seniorov prestáva považovať zanechanie majetku potomkom za úplnú samozrejmosť. V angličtine má tento prístup dokonca vlastnú skratku odvodenú od anglického spojenia pre míňanie dedičstva.

Príbehy o penzistoch, ktorí predajú rodinný dom a za peniaze sa vydajú na cesty okolo sveta, sa pravidelne objavujú aj v slovenských médiách. Ako veľmi však zodpovedajú realite a platí niečo podobné aj u nás?

Čo naozaj ukazujú britské štatistiky

Najlepšie zdokumentovaný je britský trh s takzvaným uvoľňovaním kapitálu z nehnuteľnosti. Starší majitelia si pri ňom požičajú peniaze so zábezpekou domu. Úver sa spláca až po ich smrti alebo trvalom odchode do opatrovateľského zariadenia a to zvyčajne práve z predaja nehnuteľnosti. Podľa britskej asociácie vzrástol objem týchto úverov v roku 2025 o jedenásť percent na sumu dva a pol miliardy libier.

Rast teda jednoznačne existuje. Zaujímavejšie však je to, na čo ľudia tieto peniaze nakoniec použijú. Podľa prieskumu asociácie medzi finančnými poradcami ich viac ako štvrtina klientov využíva na splatenie zostávajúcej hypotéky. Na dôležité opravy a zveľadenie domu ide zhruba 21 percent uvoľnených peňazí a na priamu pomoc rodine okolo 13 percent. Zahraničné dovolenky tvorili len 6 percent prípadov a nákup nového auta necelé 4 percentá.

Obraz sebeckého seniora, ktorý dom zbytočne prejedá na plavbách okolo sveta, tak rozhodne nezodpovedá typickému prípadu. Časť uvoľnených peňazí sa navyše k deťom dostane o niečo skôr a ešte priamo za života ich rodičov.

Slovensko je bohaté na tehly, no chudobné na hotovosť

Slovensko patrí k absolútnym európskym rekordérom vo vlastníckom bývaní. Podľa oficiálnych európskych štatistík žilo v roku 2024 v domácnosti, ktorá priamo vlastní svoje bývanie, ohromných 93 percent obyvateľov Slovenska. O niečo viac malo už len Rumunsko. Celkový priemer Európskej únie bol pritom iba na úrovni 68 percent.

Vlastný byt vám však nikdy nezaplatí účty. Hoci ľudia nad 65 rokov patria podľa štatistík k skupinám s nižšou mierou rizika chudoby, osamelí dôchodcovia sú na tom výrazne horšie. Podľa analýzy Úradu vlády SR z roku 2023 bolo rizikom chudoby priamo ohrozených bezmála 37 percent domácností osamelých dôchodcov, pričom tento podiel od roku 2018 rapídne rástol. Hranica rizika chudoby pre jednočlennú domácnosť sa v zisťovaní za rok 2025 pohybovala na úrovni 650 eur mesačne.

Časť slovenských seniorov teda logicky býva v majetku v obrovskej hodnote desiatok či stoviek tisíc eur a zároveň ledva vyžíva z dôchodku tesne nad hranicou chudoby alebo hlboko pod ňou. V angličtine sa pre takýto ekonomický stav používa veľmi trefný výraz bohatý na aktíva, no chudobný na hotovosť.

Reverzná hypotéka u nás ešte neexistuje

V zahraničí takúto nepríjemnú situáciu bežne riešia takzvané reverzné hypotéky. Senior dostane peniaze jednorazovo alebo v pravidelných mesačných platbách a naďalej bezpečne zostáva bývať vo svojom dome. Na Slovensku ich však podľa dostupných informácií banky vôbec neponúkajú a samotný produkt nemá v krajine ani žiadny osobitný regulačný rámec.

Senior, ktorý chce naozaj z bytu získať peniaze, má preto v praxi tri možnosti. Môže ho predať a navždy sa presťahovať do menšieho či oveľa lacnejšieho bývania. Môže ho predať s vecným bremenom doživotného užívania, teda s právom bývať v ňom až do smrti. Alebo ho môže po dohode darovať priamo deťom a vecné bremeno si pre istotu ponechať. Táto možnosť síce rýchle peniaze neprinesie, no minimálne zabezpečí pokojné bývanie.

Pri predaji s doživotným užívaním treba ihneď počítať s citeľne nižšou predajnou cenou. Bremeno zapísané v katastri pochopiteľne platí aj pre nového vlastníka a zaniká až samotnou smrťou oprávnenej osoby. Pre kupujúceho je takýto byt oveľa menej atraktívny, keďže sa do neho nemôže nijako nasťahovať. Banky podľa realitných maklérov a právnych zdrojov financujú kúpu zaťaženej nehnuteľnosti len mimoriadne ťažko. Pred podpisom takejto zmluvy je pre obe strany veľmi rozumné poradiť sa so skúseným advokátom alebo notárom.

Na dedičstvo nie je žiadny právny nárok

Z právneho hľadiska je celá situácia absolútne jednoznačná. Dedičstvo vzniká až samotnou smrťou poručiteľa a tvorí ho len ten majetok, ktorý v tom čase naozaj vlastnil. Byt, ktorý rodič za života dobrovoľne predal alebo daroval, do dedičstva jednoducho nepatrí. Deti teda vôbec nemajú právny nárok na to, aby im rodičia zanechali celý alebo vôbec nejaký majetok.

Súčasné pravidlá o takzvaných neopomenuteľných dedičoch sa týkajú výlučne len závetu. Netýkajú sa toho, ako dospelý človek s majetkom voľne naloží ešte za svojho života. Pri darovaní bytu či domu len jednému z viacerých detí sa však hodnota daru pri dedení zo zákona neskôr prísne započíta do jeho podielu, aby nevznikla hrubá nespravodlivosť a nerovnosť medzi súrodencami.

Daňovo je predaj bytu už po piatich rokoch vlastníctva od štátnej dane z príjmov plne oslobodený. Daň z dedičstva ani špeciálna daň z darovania sa na Slovensku rovnako neplatí.

Čí je vlastne byt vo finále

Debata o míňaní dedičstva má aj silný generačný rozmer. Mladí ľudia na Slovensku už roky sťažka riešia dostupnosť prvého bývania. Reaguje na to aj samotná Národná banka Slovenska, ktorá chce od januára 2027 umožniť ľuďom do 35 rokov čerpať hypotéku až do 90 percent hodnoty nehnuteľnosti. Zdedený byt bez dlhov pre nich v tejto situácii môže znamenať priepastný rozdiel. Pre osamelých rodičov je to zase často celkom jediný väčší majetok, ktorý by im mohol aspoň trochu zlepšiť posledné roky pokojného života.

Skúsenosť z Veľkej Británie naznačuje, že medzi úplným sebectvom a bezbrehým obetovaním sa pre deti existuje veľmi široké pole. Väčšina seniorov, ktorí vo vyššom veku siahnu k majetku, ním rieši len nevyhnutné praktické veci a veľká časť týchto peňazí sa rovnako dostane aj k priamej rodine. Na Slovensku však chýbajú akékoľvek údaje o tom, koľko seniorov u nás skutočne byt predáva a prečo. Rovnako bolestivo tu chýbajú aj regulované finančné produkty, ktoré by im na dôchodku umožnili bezpečne využiť hodnotu starého bývania. Kým sa to však v krajine nezmení, rozhodnutie naďalej zostane len na náročnom rodinnom rozhovore. A ten sa rozhodne oplatí viesť so všetkými zúčastnenými o niečo skôr, ako po rokoch nezhôd príde k oknu notár.