Európska únia musí radikálne zrýchliť a zefektívniť tempo svojho zbrojenia, ak chce do roku 2030 naplniť vytýčené ciele obrannej pripravenosti. Po pondelkovom zasadnutí ministrov obrany členských krajín v Bruseli to zdôraznila šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová. Zároveň vyzvala členské štáty, aby Ukrajine okamžite poskytli rakety do systémov protivzdušnej obrany Patriot z vlastných zásob a nečakali na zdĺhavé dodávky z USA. Témou rokovaní bol aj nový bezpečnostný protokol či nedávne diplomatické napätie medzi Nemeckom a Ruskom.
O záveroch pondelkového (28. septembra) bruselského stretnutia informovala agentúra TASR. Kaja Kallasová vo svojom vystúpení vychádzala z vôbec prvej správy Európskej obrannej agentúry (EDA) o obrannej pripravenosti Únie, o ktorej budú následne v polovici októbra rokovať lídri členských krajín na summite EÚ.
„Európa potrebuje zásadnú zmenu v rozsahu a tempe investícií do obrany, rozvoja schopností, inovácií a priemyselných kapacít,“ uviedla šéfka európskej diplomacie s tým, že transformácia obranného priemyslu je nevyhnutnosťou.
Výzva na odovzdanie vlastných Patriotov
Hlavnou témou zostáva pokračujúca podpora Ukrajiny brániacej sa ruskej agresii. Kallasová pripomenula, že v rámci pôžičky na podporu Kyjeva už Únia schválila plány strategických nákupov v astronomickej hodnote 28,3 miliardy eur. Tieto prostriedky zahŕňajú aj nákup rakiet do kľúčového systému Patriot z budúcej americkej produkcie. Problémom je však čas.
Výroba nových rakiet trvá mesiace, no Kyjev ich potrebuje na ochranu svojich miest okamžite. Šéfka diplomacie preto navrhla krízové riešenie – členské štáty a partneri by mali poskytnúť Ukrajine rakety z vlastných strategických zásob výmenou za ich neskoršie nahradenie. Nové rakety by tak boli do ich arzenálu doplnené a preplatené práve zo spomínanej pôžičky.
Nový bezpečnostný protokol pre EÚ
Ministri obrany v Bruseli otvorili aj tému takzvaného „núdzového bezpečnostného protokolu“. Ten vo svojom kľúčovom prejave o stave Únie 16. septembra prvýkrát načrtla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Tento mechanizmus by fungoval ako doplnok k existujúcim štruktúram Severoatlantickej aliancie (NATO). Po jeho formálnej aktivácii jedným z členských štátov by sa okamžite zišli všetky krajiny EÚ, aby spoločne skoordinovali európsku reakciu na hrozbu.
„Bola to prvá, veľmi úvodná diskusia a potrebujeme o tom ďalej rokovať,“ ozrejmila Kallasová súčasný stav príprav tohto mechanizmu.
Reakcia na Lavrova a situácia na Blízkom východe
Zasadnutie sa nevyhlo ani reakcii na víkendové stretnutie nemeckého ministra zahraničných vecí Johanna Wadephula s ruským náprotivkom Sergejom Lavrovom popri Valnom zhromaždení OSN v New Yorku. Podľa Kallasovej Lavrovove posmešné vyjadrenia po schôdzke jasne dokazujú, že Kremeľ v skutočnosti nemá žiadny skutočný záujem o mierové riešenie.
„Tieto rokovania ukazujú, že Rusko sa v skutočnosti vôbec nezaujíma o mier. Inak by sa k svojmu rokovaciemu partnerovi takto nesprávalo,“ zhodnotila prístup Moskvy šéfka diplomacie EÚ.
Kallasová zdôraznila, že ak to Rusko myslí s mierom vážne, musí v prvom rade zastaviť útoky na ukrajinských civilistov. Následne by mali o ukončení konfliktu rokovať priamo Rusko a Ukrajina, pričom ostatní aktéri môžu proces len uľahčiť, no dohoda je na bojujúcich stranách.
Na záver stretnutia členské štáty prediskutovali aj napätú situáciu na Blízkom východe vrátane blokády Hormuzského prielivu. Ministri zároveň jednomyseľne rozhodli o predĺžení mandátov dvoch civilných misií až do 30. júna 2027. Konkrétne ide o pomocnú hraničnú misiu na priechode Rafah (EUBAM Rafah) medzi Pásmom Gazy a Egyptom a policajnú misiu na palestínskych územiach (EUPOL COPPS) operujúcu na Západnom brehu Jordánu.
