Srbský prezident Aleksandar Vučič v nedeľu večer oficiálne odstúpil zo svojej funkcie. Svoj krok zdôvodnil ambíciou opätovne kandidovať na post premiéra v nadchádzajúcich predčasných parlamentných voľbách. Rezignácia hlavy štátu prichádza po takmer dvoch rokoch neutíchajúcich protivládnych protestov a v čase hlbokej politickej polarizácie. Prezidentské právomoci dočasne preberá predsedníčka parlamentu Ana Brnabičová, pričom nová hlava štátu by mala vzísť z volieb do konca decembra.
Očakávaný krok oznámil 56-ročný Vučič v nedeľu 27. septembra v mimoriadnom príhovore, ktorý odvysielala štátna stanica RTS. Odstúpením z prezidentského úradu si otvoril cestu k návratu do čela exekutívy ako predseda vlády – teda do funkcie, ktorú v minulosti už zastával v rokoch 2014 až 2017. Predčasné parlamentné voľby sú v Srbsku vypísané na 25. októbra.
Dva roky protestov a tragédia v Novom Sade
Vučičov odchod z najvyššej ústavnej funkcie sa odohráva na pozadí dlhotrvajúcej vnútropolitickej krízy. Srbsko už takmer dva roky čelí masívnym protivládnym protestom, ktoré naštartovala tragédia z novembra 2024. Pri zrútení prístrešku na železničnej stanici v Novom Sade vtedy zahynulo 16 ľudí.
Z pôvodne študentských demonštrácií žiadajúcich vyvodenie zodpovednosti sa postupne vyprofilovalo celonárodné hnutie namierené proti vláde a korupcii. Podľa agentúry Reuters ide o najväčšie občianske nepokoje v Srbsku od pádu režimu Slobodana Miloševiča v roku 2000. Jednou z hlavných požiadaviek ulice boli práve predčasné parlamentné voľby.
Ekonomická obhajoba a amnestie
Vo svojom rozlúčkovom prezidentskom prejave Vučič obhajoval úspechy svojej administratívy. Vyzdvihol najmä výrazný rast hrubého domáceho produktu, bezprecedentné rozšírenie cestnej siete a otvorenie viac než 300 domácich i zahraničných tovární.
„Keď som sa stal premiérom, miera verejného dlhu dosahovala 77 percent. Dnes je Srbsko vďaka vám – váženým občanom Srbska – krajinou s nízkym dlhom; úroveň jeho zadlženia predstavuje polovicu dlhu najrozvinutejších krajín Európskej únie,“ uviedol Vučič s tým, že verejný dlh krajiny aktuálne klesol na 43 percent HDP.
Odchádzajúci prezident dodal, že Srbsko muselo pod jeho vedením čeliť vážnym výzvam, vrátane pandémie ochorenia COVID-19 či vojny na Ukrajine. Pri príležitosti svojho posledného dňa v úrade zároveň podpísal rozhodnutie o udelení amnestie a milosti pre 49 osôb.
„Slúžil som verne, čestne a poctivo. Nikdy nezabudnem na to, aké to bolo ťažké, ani na silu a odvahu, ktorú ste museli v týchto náročných časoch prejaviť,“ adresoval slová vďaky svojim podporovateľom a tým, ktorí podľa jeho slov povedali: „Nie, nevzdáme sa svojej vlasti; nie, nevzdáme sa nášho Srbska.“
Balansovanie medzi mocnosťami a podpora od Fica
Vučič, ktorý do veľkej politiky vstúpil ešte v 90. rokoch a v minulosti pôsobil aj ako minister informácií vo vláde Slobodana Miloševiča, vo svojom prejave potvrdil pokračovanie doterajšieho geopolitického kurzu. Zdôraznil, že hoci Srbsko musí pokračovať v európskej integrácii, nesmie pretrhať väzby so svojimi tradičnými partnermi na Východe.
Tento multivektorový prístup Belehradu sa prejavuje snahou o členstvo v EÚ, no zároveň aj udržiavaním úzkych vzťahov s Ruskom a Čínou. Srbsko sa dodnes nepripojilo k západným sankciám proti Moskve a Vučič len v sobotu avizoval záujem predĺžiť zmluvu s Ruskom o dodávkach zemného plynu, hoci zároveň opakovane podporil územnú celistvosť Ukrajiny a v júli navštívil Kyjev.
Zaujímavosťou pre domácu politickú scénu je aj skutočnosť, že Vučič udržiava mimoriadne blízke vzťahy so slovenským premiérom Robertom Ficom (Smer-SD). Obaja lídri si dlhodobo vyjadrujú politickú podporu. Fico sa za srbského prezidenta postavil aj počas prebiehajúcich protivládnych protestov a Európsku úniu neraz kritizoval za „dvojaký meter“ pri posudzovaní srbskej kandidatúry.
