Moskva nepozastaví svoju viac ako štyri roky trvajúcu vojnu proti Ukrajine ani počas prípadných mierových rokovaní. Na zasadnutí Bezpečnostnej rady OSN to v stredu 23. septembra vyhlásil ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Jeho nekompromisný postoj prichádza v priamom kontraste so skoršími vyjadreniami americkej diplomacie o možnom čiastočnom prímerí.
O postoji Moskvy informovala agentúra TASR na základe správy agentúry AFP. Lavrov vystúpil napriek tomu, že americký minister zahraničných vecí Marco Rubio po ich vzájomnom stredajšom stretnutí naznačil, že Rusko a Ukrajina majú záujem o čiastočné prímerie v oblasti energetiky a dodávok obilia.
„Na základe trpkých skúseností nepozastavíme špeciálnu vojenskú operáciu počas trvania rokovaní v žiadnej forme,“ povedal Lavrov, pričom na označenie vojny na Ukrajine použil oficiálny kremeľský termín. „Práve to si Európa želá: získať čas na oddych a doplniť vyčerpané vojenské zásoby kyjevského režimu, ktorý sa zo zúfalstva už dávno uchýlil k otvorene teroristickým metódam,“ vyhlásil šéf ruskej diplomacie.
Kritika z ukrajinskej strany
Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrij Sybiha v súvislosti s konaním Moskvy upozornil, že sa začalo už piate Valné zhromaždenie OSN od začiatku invázie. Zdôraznil, že až 14 členov Bezpečnostnej rady požaduje okamžité prímerie na Ukrajine, pričom jediným štátom, ktorý nesúhlasí, je jej stály člen Rusko.
„Vyjadrenie Lavrova v Bezpečnostnej rade OSN hovorí za všetko,“ zhodnotil postoj Moskvy ukrajinský minister.
Paralyzovaná Bezpečnostná rada
Od začiatku konfliktu na Ukrajine Valné zhromaždenie OSN odsúdilo agresiu Moskvy jednoznačnou väčšinou. Bezpečnostná rada je však v súvislosti s vojnou dlhodobo paralyzovaná, keďže Rusko ako stály člen môže všetky návrhy rezolúcií týkajúce sa Ukrajiny vetovať.
