Mimoparlamentné hnutie Republika by v Národnej rade zvážilo podporu ústavného zákona o skrátení volebného obdobia referendom. Predseda hnutia Milan Uhrík to vyhlásil s tým, že odmieta automatické blokovanie koaličných či opozičných návrhov. Zároveň však ostro kritizoval stranu Smer-SD za prístup k blížiacim sa regionálnym voľbám a odmietol aj kroky Európskej komisie.

Ak by bolo mimoparlamentné hnutie Republika v Národnej rade Slovenskej republiky, zvážilo by podporu ústavnej zmeny z dielne strany Hlas-SD, ktorej cieľom je umožniť skrátenie volebného obdobia referendom. V diskusii TASR TV to povedal poslanec Európskeho parlamentu a predseda Republiky Milan Uhrík.

Podpora referenda a odmietnutie bojkotu

S myšlienkou, aby voliči mali možnosť skrátiť volebné obdobie poslancom, ktorých do parlamentu zvolili, sa podľa neho v hnutí stotožňujú. Pri rozhodovaní o podpore by zvažovali len to, či zákon obsahuje dostatočné poistky proti zneužívaniu.

Návrh ústavnej zmeny prešiel vo štvrtok 17. septembra v parlamente do druhého čítania, keď zaň hlasovalo 78 poslancov zo 136 prítomných. Na definitívne schválenie však bude treba aspoň 90 hlasov, ktoré koalícia nemá, a opozícia podporu zatiaľ nesignalizovala.

„Nejaké technické detaily by sme možno doladili, aby to bolo funkčné, ale určite ako myšlienku by sme to podporili. My by sme to určite nezamietli tak, že presadzuje to vláda, tak my budeme zásadne proti. Čo je to za prístup, prosím vás?“ uviedol Uhrík k postoju parlamentných strán.

Kritika vlády a regionálne voľby

Líder hnutia jedným dychom dodal, že vládu kritizujú za spôsob konsolidácie verejných financií aj za prešľapy pri transparentnosti pri obsadzovaní verejných funkcií. Ostré slová adresoval aj legislatívnym krokom kabinetu.

„Určite nebudeme pri súčasných vládnych stranách tolerovať arogantnú komunikáciu alebo novely Trestného zákona,“ odkázal rázne Uhrík.

Sklamaný je tiež z postoja najsilnejšej vládnej strany k voľbám predsedu Prešovského samosprávneho kraja. Smer-SD podľa neho nomináciou Judity Laššákovej znížil šance ich vlastného kandidáta na víťazstvo.

„Mrzí ma, že takto sa k tomu postavili. Mrzí ma, že strana Smer neustále ide tým spôsobom, že sa snaží kanibalizovať akéhokoľvek partnera, ktorý sa ich dotkne,“ vyhlásil expremiérovu stranu.

Hnutie Republika postavilo do blížiacich sa volieb na rôznych úrovniach zhruba tisíc kandidátov. O posty predsedov samosprávnych krajov zabojujú za hnutie títo kandidáti:

  • Milan Mazurek v Prešovskom samosprávnom kraji,
  • Miroslav Suja v Banskobystrickom samosprávnom kraji,
  • Anna Belousovová v Žilinskom samosprávnom kraji.

Súhlas s Pellegrinim a odmietnutie centralizácie Únie

Uhrík v rozhovore súhlasil s prezidentom Petrom Pellegrinim, ktorý vo svojej správe o stave republiky kritizoval tendenciu parlamentnej opozície byť automaticky proti akýmkoľvek vládnym iniciatívam. Podľa šéfa Republiky majú byť politici voči sebe kritickí, no kritika má byť konštruktívna a návrhy sa majú posudzovať na základe obsahu, nie predkladateľa. Sám by bol ochotný podporiť viaceré protikorupčné a ekonomické iniciatívy súčasnej opozície.

„S prístupom takých tých krvavých očí ja nesúhlasím. Nikdy sme to nerobili a nikdy to ani robiť nebudeme,“ povedal na margo automatického blokovania návrhov.

V diskusii Uhrík komentoval aj Správu o stave Únie, ktorú v Európskom parlamente predniesla v stredu 16. septembra predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová. Jej víziu rázne odmietol.

„V rámci tej správy hovorila, že všetko sa ide ešte viac centralizovať, pýtala viac peňazí, hovorila, že budú viaceré nové rámce, nové nariadenia, nové agentúry a podobné veci. Čiže vlastne pokračuje v tom, čo Úniu robí skostnatenou už teraz,“ zhodnotil Uhrík a uzavrel, že Európa sa musí vrátiť k slobode a obyčajnej hospodárskej spolupráci.