Uplynulé leto prepisovalo na Slovensku historické tabuľky a zaradilo sa ako tretie najteplejšie od začiatku meraní v roku 1931. Extrémne horúčavy priniesli nevídanú vlnu štyridsiatok, rekordný počet tropických dní bez prerušenia aj mimoriadne sucho, ktoré zničujúco zasiahlo poľnohospodárstvo a lesníctvo na väčšine územia.

Slovenský hydrometeorologický ústav informoval o klimatických anomáliách v piatok 18. septembra na špeciálnej tlačovej konferencii. Podľa meraní bol jún štvrtý najteplejší, júl 20. najteplejší a august celkovo druhý najteplejší mesiac v histórii doterajších meraní. Najvyšší počet letných dní zaznamenali v obci Mužla, kde ich bolo presne 87. Tropických dní bolo najviac v Hurbanove, namerali ich tam až 56. Práve v Hurbanove meteorológovia zaznamenali aj najdlhšiu vlnu horúčav, ktorá trvala nepretržite 22 dní.

Extrémne horúčavy a tropické noci

Klimatológ Peter Kajaba poukázal na fakt, že doteraz ústav nezaznamenal tak veľa po sebe nasledujúcich tropických dní. Najviac ich bolo v Hurbanove, za ktorým nasledovali ďalšie lokality. Extrémne počty tropických aj letných dní podľa dát zasiahli viaceré slovenské mestá a obce:

  • v Gabčíkove namerali 83 letných a 53 tropických dní,
  • v Rimavskej Sobote zaznamenali 82 letných dní,
  • v Milhostove išlo o 80 letných dní,
  • v Topoľčanoch hlásili 79 letných dní,
  • v Dudinciach sa vyskytlo 52 tropických dní,
  • na bratislavskej Kolibe to bolo 49 tropických dní.

Slovensko počas tohtoročného leta zaznamenalo aj nezvyčajný počet tropických nocí, kedy teplota neklesla pod 20 stupňov Celzia. Na bratislavskej Kolibe ústav zaznamenal 12 takýchto nocí, čo predstavuje druhý najvyšší počet od roku 1950. Tropické noci sa vyskytli dokonca aj v Lome nad Rimavicou. Bolo ich tam deväť, čo Kajaba označil za mimoriadne pozoruhodné, keďže obec sa nachádza v nadmorskej výške 1000 metrov nad morom.

Prepisovanie maxím a prvá vlna štyridsiatok

Samostatnou kapitolou boli rekordné teploty nad 40 stupňov Celzia. Prvý rekord s hodnotou 41,3 stupňa padol 30. júna v Kamenici nad Hronom. V júli dosiahla najvyššia teplota 39,2 stupňa v Mochovciach. Historické maximum následne padlo aj v auguste, kedy v Dolných Plachtinciach namerali až 42,2 stupňa.

„Táto hodnota je preverovaná a bude v najbližších dňoch potvrdená,“ podotkol Kajaba k nameranému extrému v Dolných Plachtinciach.

Klimatológ pripomenul, že v minulosti zaznamenali na Slovensku doteraz iba tri dni s teplotou 40 stupňov Celzia, a to v rokoch 2007, 2013 a 2022. Iba počas samotného leta 2026 však odborníci zaznamenali celkovo päť takýchto dní.

„Dokonca v auguste to môžeme označiť ako prvú vlnu štyridsiatok, pretože sme ich mali tri dni za sebou,“ poznamenal s obavami odborník.

Globálny kontext a ničivé sucho

Z celosvetového hľadiska skončil jún a júl na druhom mieste ako najteplejšie mesiace v histórii meteorologických meraní. August sa celosvetovo zaradil na úplne prvé miesto. Peter Kajaba navyše neočakáva, že by boli nasledujúce letá chladnejšie. Na prelome rokov 2026 a 2027 sa totiž očakáva veľmi silný jav El Niňo, ktorý môže zapríčiniť, že leto 2027 bude opäť atakovať tie najteplejšie letá nielen na Slovensku, ale aj globálne.

„Treba zdôrazniť, že sme dosiahli odchýlku 1,6 stupňa Celzia a prekročili sme tak 1,5-stupňovú hranicu, ktorá bola dohodnutá v Parížskej dohode z roku 2015,“ vysvetlil klimatológ globálne súvislosti tohtoročných extrémov.

Meteorológovia sa detailne zaoberali aj zrážkami. Vrchol extrémneho sucha bol zaznamenaný v druhej dekáde augusta. Deficit pôdnej vlahy v okolí Oravy dosiahol až 100 milimetrov. Miestami sa výrazné až extrémne sucho objavilo na 90 percentách územia štátu. Bolo ešte horšie ako v roku 2022 a fatálne zasiahlo poľnohospodárstvo aj lesníctvo.