Severokórejský režim v pondelok 14. septembra vyhlásil, že úspešne absolvoval rozsiahle manévre s ostrou streľbou. Do koordinovanej operácie Pchjongjang nasadil balistické rakety, ťažké delostrelectvo a bezpilotné lietadlá s cieľom preukázať obrovskú ničivú silu sústredeného útoku. K vojenskej demonštrácii sily dochádza v čase, keď sa americký prezident Donald Trump snaží obnoviť rozhovory s Kim Čong-unom. O téme informujú agentúra AP a TASR.
Súčasný útok s cieľom prelomiť obranu
Vojenské cvičenie bolo podľa analýzy agentúry AP postavené na simultánnom odpaľovaní viacerých typov zbraní naraz. Režim v Pchjongjangu sa tým pravdepodobne snaží osvojiť taktiku schopnú preťažiť a prelomiť moderné systémy protivzdušnej obrany Južnej Kórey a Spojených štátov. Nezávislé overenie presných výsledkov a technického stavu testovaných zbraní v KĽDR však zostáva mimoriadne zložité.
Štátna tlačová agentúra KCNA priblížila, že sobotňajšie (12. septembra) cvičenie slúžilo najmä na praktický nácvik obsluhy integrovaného systému riadenia zbraňových systémov. Juhokórejské ozbrojené sily v rovnakom čase zaznamenali štart balistických rakiet krátkeho doletu z východného pobrežia komunistického štátu.
„Cvičenie s ostrou streľbou zahŕňalo rakety, delostrelectvo a drony a demonštrovalo obrovskú ničivú silu sústredenej paľby,“ deklarovala severokórejská propaganda v oficiálnom vyhlásení.
Trumpova ústretovosť verzus sebavedomý Kim
Kým Biely dom nedávno pristúpil k obmedzeniu spoločných manévrov s armádou Južnej Kórey, aby vytvoril priestor na diplomatické zblíženie, Pchjongjang reaguje presným opakom – tempo vlastných zbrojných previerok viditeľne zrýchľuje.
Zahraniční experti konštatujú, že severokórejský vodca Kim Čong-un ťaží z pokroku v domácom jadrovom programe, ako aj z výrazného upevnenia strategických väzieb s Moskvou a Pekingom. Do prípadného vyjednávania s Washingtonom preto vstupuje z omnoho sebavedomejšej a silnejšej pozície než počas prvých summitov s Trumpom v rokoch 2018 a 2019.
Severokórejský líder tento rok podmienil návrat k rokovaciemu stolu tým, že USA definitívne opustia svoju „nepriateľskú politiku“ a začnú bez výhrad rešpektovať KĽDR ako plnohodnotný jadrový štát.
