Priebežné výsledky parlamentných volieb vo Švédsku, ktoré sa konali v nedeľu 13. septembra, naznačujú mimoriadne tesný súboj medzi vládnucim pravicovým blokom a stredoľavou opozíciou. Po sčítaní viac ako polovice hlasov vedú opozičné strany len o desatiny percenta, čo v prepočte znamená zisk jediného kresla v parlamente. Vyplýva to z najnovšej prognózy švédskej verejnoprávnej televízie SVT.

Rozdiel iba jediného mandátu

Osem miliónov oprávnených švédskych voličov mohlo odovzdať svoj hlas vo volebných miestnostiach od 8.00 h do 20.00 h. Po sčítaní 57 % odovzdaných hlasov sa ukazuje, že politické sily v severskej krajine sú mimoriadne vyrovnané.

Opozičný tábor zatiaľ získal celkovo 46,2 % hlasov, zatiaľ čo vládnuca koalícia zaostáva len veľmi tesne so ziskom 45,9 %. V prepočte na poslanecké mandáty by to pre opozíciu znamenalo najtesnejšiu možnú parlamentnú väčšinu – 175 kresiel oproti 174 kreslám vládneho bloku.

Sily jednotlivých strán a možné koalície

Priebežné výsledky zároveň ukazujú rozloženie síl medzi jednotlivými politickými subjektmi. Najsilnejšou stranou zostávajú opoziční sociálni demokrati (S) na čele s expremiérkou Magdalenou Anderssonovou. Naopak, pravicová protiimigračná strana zaznamenala ústup z pozícií.

  • Sociálni demokrati (S): 27,6 % (stredoľavá opozícia)
  • Umiernená strana (M): 19,8 % (strana súčasného premiéra Ulfa Kristerssona)
  • Švédski demokrati (SD): 17,7 % (podporujú súčasnú vládu, ide o pokles o takmer 3 % oproti voľbám pred štyrmi rokmi)

Potenciálnymi koaličnými partnermi víťazných sociálnych demokratov by mohli byť strana Ľavica (8,2 %), Strana stredu (7,2 %) a Zelení (6,3 %). Hranicu zvoliteľnosti prekonali aj súčasní koaliční Kresťanskí demokrati (6,2 %) a Liberáli (5,4 %).

Historický precedens z minulého storočia

Ak by sa táto tesná volebná prognóza napokon potvrdila, nebolo by to po prvý raz, čo Švédsko zažilo takto dramatické sčítavanie hlasov.

Vo voľbách v roku 1973 skončili dva hlavné politické bloky s absolútne rovnakým ziskom 175 mandátov. Táto patová situácia viedla vtedy parlament k historickej zmene počtu poslancov na nepárnych 349.

Tento krok sa už o niekoľko rokov neskôr ukázal ako mimoriadne prezieravý, keďže vo voľbách v roku 1979 vtedajší stredopravý blok zvíťazil presne o jediné kreslo – v pomere 175 k 174 mandátom.